Obeta celého stvorenia.

Počas svätej omše stojíme pred Bohom, predkladáme mu v obeti nielen naše srdcia, myšlienky, túžby, teda to, čo je duchovné, ale tiež všetko, čo nás materiálne, fyzicky spája a čo sa ďalej v našich rukách poddáva premene. Keď nastáva moment obetovania, kňaz pozdvihuje chlieb i víno a vyslovuje slová: „Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov, že sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb. Obetujeme ho tebe ako plod zeme a práce ľudských rúk, aby sa nám stal chlebom života.“ Potom: „Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov, že sme z tvojej štedrosti prijali toto víno. Obetujeme ho tebe ako plod viniča a práce ľudských rúk, aby sa nám stalo duchovným nápojom.“

Teda aj svet prírody sa zúčastňuje na našom ľudskom stretnutí s Bohom. Svet, ktorý nás obklopuje, nevisí niekde bokom ako pracovný odev, ktorý používame len na špinavú prácu horšej kvality, menej šľachetnú. Lebo práve plody zeme a práca ľudských rúk sú premenené na Telo a Krv Ježiša Krista. Chlieb a víno majú podiel v neobyčajných udalostiach – plného zjednotenia človeka s Bohom.

Tajomstvo vody a vína. Nenápadné gesto hlbokého významu. Je ním kvapka vody zmiešaná s vínom v kalichu. Kvapka vody sa stáva vínom, je s ním spojená. Iné by sa udialo, ak by náhodou do kalicha s vínom padla napríklad mucha. Ak sa jej aj podarí ujsť živej, naďalej zostáva tým, čím bola predtým, teda muchou. Kvapka vody sa však pripodobňuje novému prostrediu. 

Aká je výpoveď tejto príhody, ktorú predstavuje kvapka vody? Odpoveď nájdeme v slovách, ktoré vyslovuje kňaz počas opísanej činnosti: „Tajomstvo tejto vody a vína,
nech nás spojí s božstvom Ježiša Krista, ktorý  láskavo prijal našu ľudskú prirodzenosť.“ Pozrime sa na tieto slová, najskôr o Pánovi Ježišovi. On, keď prijal ľudské telo, tak sa naozaj stal človekom. Nie je pravda, že Boh od večnosti jestvujúci sa len prikryl tým, čo bolo ľudské: telom, temperamentom, charakterom. Inak povedané, bol ako mucha plávajúca vo víne. Veríme, že On, pravý Boh, sa stal skutočným človekom. A to isté sa má vykonať opačným smerom. Človek má možnosť stať sa Bohom. V kresťanstve nie je na prvom mieste to, aby sme boli ľuďmi lepšími než iní. Naším povolaním je mať podiel v Božstve Ježiša Krista. On preto prijal naše človečenstvo, aby nás zjednotil so sebou. Pán, Boh nás stvoril, aby nám dal podiel na svojom živote. Aby Jeho láska prenikala cez naše srdcia ako krv matky, ktorá v sebe nosí počaté dieťa. My sme deťmi Boha, deťmi Kráľa, ktoré majú podiel na všetkom, čo mu patrí.

Toto tajomstvo zjednotenia Boha s človekom sa dokonáva počas svätej omše. Koľkokrát teda prijímame Eucharistiu, zjednocujeme sa s Bohom. A to je možné len preto, že najskôr sa chcel s nami Boh zjednotiť v osobe Ježiša Krista.

Katechéza na stiahnutie v pdf – kliknite sem.

The post B1 K10 Obeta celého stvorenia. Tajomstvo vody a vína. appeared first on Farnosť Zvolen-Západ - Dominikáni Zvolen.

Ďalšou časťou svätej omše je osvietenie.

Čím je teda Sväté písmo? Je to kniha, ktorá opisuje dlhé obdobie udalostí, v ktorých Boh postupne odkrýval svoju tvár. Dialo sa to v príbehoch ľudí, ktorých si vybral. Všetko sa začalo vyvolením, návrhom, aby na ceste životom kráčali spolu, Izrael a Boh. V priebehu  putovania ľudia chápali čoraz viac z tajomstva Boha, ktorý sa im dával spoznávať skrze to, čo konal a hovoril. Ľudia, ktorí mali citlivé srdce, odovzdávali ďalším generáciám všetko, čomu dokázali porozumieť z veľkosti dobroty, milosrdenstva Toho, ktorý ich sprevádzal ako Verný ochranca. Najskôr sa to dialo cez hovorené slovo, neskôr v písanej forme. Svätopisci písali o odkrývaní Boha svojím spôsobom. Jedni písali o dôležitých, veľkých udalostiach: zmluva s Abrahámom, východ z Egypta, putovanie cez púšť, dobývanie zasľúbenej zeme, narodenie, život, smrť, zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, dejiny Cirkvi. Iní pomocou príbehov odovzdali to, o čom ich poučil Boh. Proroci priamo ohlasovali vypočuté slová od Pána. V Biblii je aj poézia, lebo kde je láska, tam sa objaví verš. Na mnohých stránkach je modlitba, ktorá je otvoreným oknom do srdca osvieteného večnou pravdou. Pravda o Bohu je zapísaná vo Svätom písme. Boh zjavuje pravdu o sebe úplne jednoduchým jazykom. Na stránkach Svätého písma je celkom obyčajný život. Ľudia sa narodia, zápasia so životnými situáciami, milujú, zrádzajú, odpúšťajú, plačú, skáču od šťastia a radosti, ženia sa, vydávajú, majú deti, nakoniec ich stretáva smrť. Každodenný život a skúsenosť ľudí si Boh vybral, aby v nich odkrýval svoj vnútorný život. 

Porozumenie a poslušnosť Božiemu slovu je možná vtedy, ak sa naučíme počúvať a citlivo vnímať každodenné udalosti života. Boh sa túži každému človeku v priebehu cesty života postupne zjavovať. Pre ľudí s otvoreným srdcom sa Sväté písmo stáva cestou k osobnému stretnutiu so živým Bohom. Vo svätej omši je prestretý stôl Božieho slova, aby preniklo a stalo sa pokrmom pre každého, kto ho počúva.

¹ Žalm 119, 105

Katechéza na stiahnutie v pdf – kliknite sem.

The post B1 K09 Stôl slova appeared first on Farnosť Zvolen-Západ - Dominikáni Zvolen.

Modlitba začína oslovením nebeského Otca a končí konklúziou, skrze Krista, komunikácia s nebeským Otcom prebieha cez Krista. Kňaz počas tejto modlitby vykonáva gesto, ktorým sú rozpäté ruky. Je to ešte predkresťanské gesto oranta, čiže modliaceho sa. Týmto gestom sa vyjadruje skutočnosť, že pred Bohom všetci stojíme bezbranní, s prázdnymi rukami. Zároveň rozopäté ruky sú výrazom úplnej otvorenosti prijať Božie dary. V prvom rade tie dary, o ktoré v modlitbe prosíme. Obsah Kolekty je pestrý, najčastejšie je to prosba o spásu, aby sa ovocie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista prejavilo v živote ľudí. Ďalším významom rozpätých rúk kňaza je vyjadrenie, že predsedajúci kňaz slávi Eucharistiu v osobe Krista (in persona Christi), stojí na čele zhromaždenia, aby chránil, prihováral sa, obhajoval tých, čo sú okolo neho zhromaždení. Stojí na čele ako reprezentant všetkých ľudí. Je dobré si uvedomiť, v súvislosti s týmto gestom, že na svätej omši nie sme len vo vlastnom mene. Boh nás zhromaždil aj v mene tých, ktorí ostali za dverami chrámu, za bránami Cirkvi. Nie sme sústredení len na seba, svoje starosti, ale myslíme na všetkých ľudí. Aby sme prijali Božiu milosť nielen do svojho srdca, ale aj do sŕdc všetkých ľudí. Stojíme blízko oltára, aby sme sa prihovárali za tých, ktorí nie sú prítomní. V mene tých, ktorí sú „nemí“ pred Bohom.

Učíme sa napodobňovať Ježiša Krista, ktorý sa postavil medzi Boha a ľudí. Cez Neho k nám prichádza Božia milosť a tiež každé naše volanie k Otcovi musí ísť cez Ježiša Krista. Lebo On je prvý v novom stvorení. Ježiš je nový Adam, jediný dokonalý a vzor pre každého človeka. Úplne zjednotený s Bohom Otcom je zároveň naplno človekom. Vždy poslušný Otcovi, a predsa pravý človek Ježiš Kristus. V Ježišovom človečenstve sa dokonala spása. Cez Ježiša máme prístup k Bohu.

Kolekta – zídená Cirkev „zozbieraná“, aby slávila Eucharistiu. A eucharistia sa začne inou modlitbou, ktorá sa nazýva „secreta“. Cirkev zídená (Eclesia colecta), zbiera, zhromažďuje sa. Cirkev sláviaca (Eclesia secreta), ňou sa začína slávenie Eucharistie. Dva rozmery Cirkvi, jeden zbiera všetkých ľudí z celého sveta, v mene všetkých sa zhromažďuje, v ich mene sa modlí. Onedlho sa bude modliť ako tá, ktorá je vybraná, pozvaná k Pánovmu stolu, na privilegované miesto, ktoré im vyznačil Boh. Na začiatku sa zhromažďujeme a modlitbou chceme aj ostatných ľudí pritiahnuť k Bohu. Neskôr sme ako vybraní, uprostred učeníkov, ktorí vo večeradle, spolu s Kristom celebrujú Jeho tajomstvo.

Katechéza na stiahnutie v pdf – kliknite sem.

The post B1 K08 KOLEKTA – modlitba dňa appeared first on Farnosť Zvolen-Západ - Dominikáni Zvolen.

„Oľutujme svoje hriechy.“ To vypadá na dosť ponuré slávenie. Či Boh nás prijme len vtedy, keď dáme najavo, že sa cítime vinní? Podobne ako špecialisti na reklamu, ktorí vedia zapôsobiť na zákazníka, aby predali svoj produkt, musia ho ponúknuť spôsobom, že zákazník si povie, presne toto potrebujem. Môže sa zdať, že kresťania kvôli odpusteniu robia niečo podobné smerom k Pánu Bohu. Najprv je potrebné vidieť sa ako hriešnik, pocítiť voči sebe averziu. Aby som pocítil potrebu Božieho milosrdenstva a prišiel do kostola.

Lenže my svoje hriechy nevyznávame preto, aby sme v sebe prebudili pocit viny. Nie je to preto, aby sme prosili Boha o odpustenie, ale aby sme sa mu poďakovali. Keď nám Boh odpúšťa hriechy, nemení svoj názor na nás. On vtedy chce meniť náš názor o ňom. On sa nemení, On je láska. Eucharistiu začíname vyznaním viery, že všetky naše hriechy sú odpustené, ešte skôr než ich spáchame. Veríme, že Boh je milosrdný a milujúci, nie nahnevaný sudca. Kresťania rozumejú, že každý hriech môže byť odpustený. Nepochopíme, čím je hriech, ak sa najskôr nenaučíme zakúšať Božiu bezpodmienečnú lásku a milosrdenstvo.

Mnohí ľudia sa cítia veľmi ubolení, prežívajú pocit viny a nepotrebujú, aby im ešte niekto ďalší vravel, že sú hriešnici. Lenže práve preto, že veríme v Božiu bezpodmienečnú lásku a odpustenie, môžeme sa odvážiť otvoriť oči a zazrieť utrpenie a škody, ktoré vyšli aj z nášho konania. Smútok nie je znakom vzdialenia sa od Boha, ale skôr znakom toho, že jeho uzdravujúca milosť už začala svoje konanie v nás, zmäkčujúc naše srdcia a spôsobujúc, že sú to srdcia ľudské, a nie srdcia z kameňa.

Rovnako ľútosť je znamením toho, že sa nás dotklo odpúšťajúce teplo Božej lásky. Cítime bolesť, pretože sa rozohrievame. Tento žiaľ sa nazýva „ľútosťou“ (contritio). Slovo pochádza z latinského slova (tritura) označujúce krušenie vecí pomocou trenia, mlátenie zrna. Teda ľútosť je krušenie našich sŕdc, zmäkčovanie ich, otáča ich a vracia im telesnú prirodzenosť, schopnú cítiť smútok i radosť.

Vyznávanie svojich hriechov, Pane zmiluj sa, to je privolanie zmŕtvychvstalého Pána Ježiša Krista, ktorý premohol, zničil naše hriechy. Úkon kajúcnosti nie je stretnutím len s našimi hriechmi, slabosťami, ale so zmŕtvychvstalou mocou Krista, ktorý môže všetky naše hriechy, všetko zlo zničiť, premôcť. Je to oslava Jeho víťazstva a nášho víťazstva v Kristovi.

Katechéza na stiahnutie v pdf – kliknite sem.

The post B1 K07 Pane, zmiluj sa appeared first on Farnosť Zvolen-Západ - Dominikáni Zvolen.

Túto výzvu z úst kňaza počúvame viackrát počas svätej omše. Časté opakovanie spôsobuje, že bezmyšlienkovite odpovedáme:

Ak v nás prebiehajú takéto myšlienky, tak výzva kňaza: „Pán s vami“ je fackou, ktorú dostávame. Pretože sám Boh, náš Spasiteľ, sa priznáva ku každému človekovi a všetkých, ktorí sú prítomní v kostole, prijíma  za svojich. Prostredníctvom kňaza nám oznamuje, že je tu prítomný pre všetkých, rovnako aj pre tých, ktorých by sme odtiaľ najradšej vyprevadili. Žiaden kňaz nemá pred sebou listy verným, ktorým má adresovať slová: „Pán s tebou XY… Boh oceňuje tvoje angažovanie… S tebou YZ Pán nie je, lebo si…“. Nikto nemá takýto zoznam.

Všetci pokrstení, ktorí s vierou, hoci nevierohodne stoja pred Bohom, sú svätí.  Týmto titulom oslovoval svätý Pavol kresťanov. Pán je s nami, aby z náhodných osôb zhromaždených na jednom mieste vytvoril spoločenstvo. Pán Boh chce každého obdarovať posväcujúcou milosťou, aby sme vďaka jeho darom a blízkosti začali budovať veľké dielo vzájomnej jednoty. Je to aj prianie dobra inému. V každom z vás je Pán, Kyrios, ktorý premohol zlo a smrť. On chce aj vo vašich životoch konať víťazstvá. 

Ľud odpovedá kňazovi: „I s duchom tvojím“. Táto odpoveď je vyjadrením, že aj v kňazovi je niečo špeciálne, čo nie je z neho. Pán Boh je v tvojom duchu. Je to istý druh komplimentu kňazovi, že veríme, že máš špeciálneho ducha na to, aby si mohol sláviť Eucharistiu. Výmena komplimentov, kňaz hovorí zhromaždeným, vravím vám, že Pán Boh je s vami, a oni zasa jemu, my tiež veríme, že ty nás môžeš týmito tajomstvami sprevádzať.

Počas svätej omše, aj v tomto dialógu, sa učíme postoju, v ktorom nie sú rovní a rovnejší. Miesto, kde nás zhromaždil Pán, prijímame jeden Chlieb a tú istú Dobrú Novinu. Ako píše sv. Pavol: „Pretože je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom tele“ (1 Kor 10, 17).  Pán s vami, označuje Ježišovo vyznanie, vy ste mojím telom, nevestou, ktorej zostávam verný a o ktorú sa starám. 

Cirkev je organizmus, telo Ježiša Krista, ktoré nie vždy je zdravé. Zhromažďujeme sa spoločne pred Bohom, aby nás v sebe zjednotil. Aby uzdravoval to, čo je zranené, a oživoval všetky naše odumreté komôrky. Potrebujeme mať túžbu, aby sa tento zázrak uzdravenia mohol uskutočniť. Na začiatku svätej omše sme vyzvaní, aby sme sa navzájom prijali ako bratia a sestry, zahrnutí prítomnosťou Pána, ktorý nás zjednocuje.  

Katechéza na stiahnutie v pdf – kliknite sem.

The post B1 K06 Pán s vami appeared first on Farnosť Zvolen-Západ - Dominikáni Zvolen.

Prežehnanie.

Načo sú gestá a symboly? Človek je telesný i duchovný súčasne. Opravdivo niečo prežívame vtedy, ak to dokážeme vyjadriť navonok, gestom vyjadrujeme naplnenie srdca. Zhromažďujeme sa, aby sme dali živý výraz svojej viere. Kto miluje, chce sa dotknúť, pobozkať. Kto verí, ten robí znak kríža. Každý sa prežehnáva sám, v mene Božom i v mene svojom. Je v tom ukryté tajomstvo stretnutia; na jednej strane tajomného mena, ktorým nás Boh nazval, a Božím menom. Je dôležité, aby naše gestá boli výrazné. Nedbalo vykonané, prázdne gesto môže byť výrazom nedbalej viery, ktorej nedávame patričný význam, nechápeme, o čo ide. 

Prežehnaním robíme kríž na svojom tele. Prstami pravej ruky sa dotkneme čela, najvyššieho miesta nášho ja, rozumu. Od neho zostupuje ruka na hruď, k miestu, kde je srdce, symbol celej ľudskej bytosti. Tento pohyb je vyjadrením viery, že spása, naša definitívna záchrana od smrti, prišla zhora nadol, z neba na zem. Z hrude prechádza ruka najskôr na ľavé rameno, potom na pravé. Ľavá strana v náboženskom význame je symbolom ľudskej slabosti, temnoty, hriechu, smrti. Ježiš zostúpil z neba na zem, aby vstúpil do našej osobnej slabosti, hriechu, smrti, aby nás z nich previedol k slobode a sláve života, ktorú symbolizuje pravá strana. Do trinásteho storočia bolo poradie opačné, z pravého ramena na ľavé, vo význame, že Božia pomoc ľuďom začala od vyvoleného národa, ktorý symbolizoval pravú stranu, a pokračovala k pohanom, čoho symbolom je ľavá strana. Dôležité je, aby sme chceli stále viac prežívať a rozumieť tajomstvám viery. Prežehnanie sa konalo spojením troch prstov, palca, ukazováka a prostredníka, symbolizuje jednotu trojice. Dva zvyšné prsty zohnuté, prstenník a ukazovák pripomínajú Božskú a ľudskú prirodzenosť Ježiša Krista. Po prežehnaní kladieme ruku na srdce, čo znamená, že nech táto spásna skutočnosť vojde do môjho srdca. Na konci vyslovujeme Amen. Slovo Amen je aklamácia, teda všeobecný súhlas, zhoda. Hovoríme Bohu, nech sa stane to, čo bolo zjavené v Tvojom mene. Otče,  urob z nás svoje deti. Pane Ježišu, urob nás podobnými sebe prostredníctvom  darov, ktoré nám prinášaš Ty, Duchu Svätý.

Kríž je znakom viery. Kríž, na ktorom bol zabitý Ježiš Kristus, bol znakom najväčšej potupy v Ježišovej dobe. Pre nás je znakom, ktorý objíma celý vesmír. Vertikálny a horizontálny rozmer života sa stretávajú v jednote, ktorá preniká naše srdcia. Prináša pokoj cez krv z jeho kríža. Prežehnanie, znak svätého kríža, nás vovádza do srdca tohto tajomstva, ktoré sa odohráva vo svätej omši, tajomstvo stretnutia Boha a človeka. Tajomstvo, ktoré drží v ruke kľúč do môjho i tvojho života. Znakom svätého kríža beriem tento kľúč do ruky a Boh mi dáva svetlo i moc, aby som týmto znakom otvoril svoj život. Aby môj život, prestal byť pre mňa nezrozumiteľný, nezmyselný, tajomnou hádankou. Aby sa môj život stal cestou, ktorá vedie k Bohu.

Modlime sa v mene jediného Boha v Trojici. „Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok, a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, okrem toho, ktorý ho dostane.“ (Zj 2, 17) Každý človek má v Bohu nové meno. Je to meno, ktoré nás otvára pravde nášho života. Keď prichádzam na svätú omšu a robím znak kríža, uvedomujem si túto skutočnosť? Že som prišiel na to, aby som prijal biely kamienok s vypísaným novým menom?  

Katechéza na stiahnutie v pdf – kliknite sem.

The post B1 K05 „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ appeared first on Farnosť Zvolen-Západ - Dominikáni Zvolen.

Procesia

To znamená, že o chvíľu sa budeme kontaktovať s Bohom, čoho symbolom je vôňa kadidla, toto stretnutie sa odohrá v tajomstve Kristovej smrti a zmŕtvychvstania, ktoré nám osvetlí celý náš život, povie nám o tom Kristus a vykoná rukami kňaza. Význam procesie je aj ten, že kňaz prechádza pomedzi zhromaždený ľud a spomedzi nich vystupuje k oltáru. Kňaz je taký istý človek ako ostatní ľudia, ale na tento jeden moment, na moment vyslúženia sviatosti, je vzatý spomedzi ľudí, postavený do stredu kvôli tomu, aby dal zhromaždeným ľuďom to, čo im chce dať Boh. Potom sa opäť vracia medzi ľud. Kňaz je jedným z veriacich, ale na túto chvíľu ho Pán Boh potrebuje, aby vykonal Božie obdarovanie. 

Bozk oltára. Oltár je centrom Božieho domu.  Boh vo svojom dome sám pritúli každého z hostí a s láskou ho bozkáva. S akou radosťou a pozornosťou tí, ktorí prišli na svätú omšu, sú povinní hľadieť, keď aj v ich mene sa kňaz bozkom víta s Pánom. Oltár je jeden z viacerých spôsobov Jeho prítomnosti. Podobne ako od šťastia unesený otec v podobenstve o Márnotratnom synovi sa hádže vracajúcemu sa synovi okolo krku a obsypáva ho bozkami. Podobne robí Boh, jeho radosť nemá hraníc, keď vidí, že jeho deti nachádzajú cestu domov.

Bozk oltára, dávaný skrze kňaza v mene celého spoločenstva, je prelúdiom, ktoré nás vovádza na stretnutie Ženícha so svojím ľudom, ktorý si Pán vybral za Nevestu. Svätá omša, to je „Pieseň piesní“,  láskou nad všetkými láskami, zjednotenie nad všetkými zjednoteniami, stretnutie neporovnateľné so žiadnym iným. Bozk, ako píše Francois Varillion (1905-1978), je veľmi pekný symbol lásky vtedy, keď je znakom viery v dar a prijatie tohto daru. Bozk nemôže byť naozaj daný, ak nie je prijatý. Mramorová socha a mŕtve ústa neprijmú bozk, pobozkané ústa musia byť živé. A živé ústa sú tie, ktoré dávajú a prijímajú zároveň, súčasne. Ako veľmi ťažké je porozumieť významu tohto zázračného znaku niekomu, kto ho zneužil vo svojom živote.  

Na svätej omši sa nudia aj tí ľudia, ktorí sú síce prítomní, ale neprežili toto gesto pobozkania oltára, nepoložili spolu s kňazom bozk na oltár. Neuvedomili si hneď na začiatku, že stoja pred milujúcim Bohom. Svätá omša sa tak môže stať slabým divadlom pre každého, kto sa necíti byť obdarovaný Božou láskou, ktorá prináša život. 

Katechéza na stiahnutie v pdf – kliknite sem.

The post B1 K04 Procesia a bozk oltára appeared first on Farnosť Zvolen-Západ - Dominikáni Zvolen.

Byť prítomný na svätej omši je veľmi dôležité. Vstúpiť do kostola nie je iba zmenou miesta, ale zmenou sveta. Zanechávame za sebou všetko to, čo ešte očakáva spásu, čo sa zvíja v „pôrodných“ bolestiach. Prichádzame sa tešiť zo spoločenstva svätých, spoločenstva Božieho ľudu.

Boh nepatrí výnimočným spôsobom nejakému národu. Boh je ten, ktorý nás volá, zhromažďuje, pozýva, aby sme sa stali súčasťou jeho ľudu. Obracia sa na všetkých bez rozdielu, pretože Božie milosrdenstvo „chce, aby všetci ľudia boli spasení“ (1 Tim 2,4). Pán volá aj teba, aby si patril do jeho ľudu, a robí to s veľkou úctou a láskou! 

Ako sa stávame členmi Božieho ľudu? Nie je to prostredníctvom fyzického narodenia, ale narodením novým. V evanjeliu Ježiš hovorí Nikodémovi, že je potrebné narodiť sa zhora, z vody a z Ducha, aby sme vošli do Božieho kráľovstva (porov. Jn 3,3-5). Krstom sme boli včlenení do tohto ľudu skrze vieru v Krista, ktorá je Božím darom a musí byť vyživovaná a rozvíjaná počas celého nášho života. 

Čo je cieľom tohto ľudu? Je ním Božie kráľovstvo, ktoré začal na zemi sám Boh a ktoré sa má ďalej šíriť, až kým ho on nezavŕši na konci vekov, keď sa zjaví Kristus, náš život (porov. Lumen gentium, 9). Cieľ teda spočíva v plnom spoločenstve s Pánom, v Pánovej rodine, aby sme bez konca prežívali plnú radosť z jeho lásky. 

Boh nás pozýva a zhromažďuje, aby sme boli súčasťou Božieho ľudu. Tvorenie Božieho ľudu na zemi je už spravodlivosťou a slávou Pána. Všetci skrze vieru a krst tvoríme Boží ľud-Cirkev a sme oprávnení k činnej účasti na svätej omši. 

Sv. Cyprián prirovnáva Boží ľud-Cirkev k Noemovej arche. Do archy pred potopou sveta boli vzaté zvieratá čisté i nečisté. Z archy po potope vychádzajú všetky čisté. 

Katechéza na stiahnutie v pdf – kliknite sem.

The post B1 K03 Zhromaždenie Božieho ľudu appeared first on Farnosť Zvolen-Západ - Dominikáni Zvolen.

Bezmyšlienkovitosť a rutina v prežívaní svätej omše je cesta k tomu, že sa ochudobníme o  najväčšiu radosť a fascináciu, aká existuje na tejto zemi, o dary milujúceho Boha. Môže sa stať, že sa budeme podobať kvetom, ktoré nemohli rozkvitnúť, pretože im chýbali zodpovední a starostliví záhradníci. To sa nám môže stať, nikdy v nás nerozkvitne obdiv, nadšenie nad Božími darmi, ak nezačneme alebo prestaneme pestovať našu túžbu porozumieť a budovať lásku k Eucharistii. Ako to môžeme urobiť? Odvolaním sa na životné skúsenosti sa môžeme pokúsiť lepšie porozumieť a zamilovať si svätú omšu.

Schôdzka, rande s milým. 

Ľudia, ktorí sa  majú radi,  majú svojmu srdcu blízke miesta a časy stretnutí, ku ktorým sa túžia vracať.  (Môže to byť napr. lavička v parku, na ktorej sa chlapec prvýkrát odvážil chytiť dievča za ruku alebo stôl v obľúbenej kaviarni, ktorý bol svedkom prvých vzájomných vyznaní…) Miesta, čas na stretnutie si ľudia, ktorí sa majú radi, chránia, tešia sa na všetko, čo môžu spoločne prežiť a ich vzťah sa prehlbuje. Napríklad niektoré manželské páry slávia výročie svojho manželstva na mieste, kde si prvýkrát vyznali lásku alebo jeden druhého požiadali o ruku. Podobným spôsobom môžeme postupovať aj v našom vzťahu k Pánu Bohu. On rovnako pozýva tých, ktorí mu chcú odovzdať svoje srdce, na určené miesta zvláštneho druhu. Takýmto miestom, kde nás Boh pozýva na schôdzku, rande, je svätá omša. 

Niekto povie, nemusím strácať čas na nezáživnej nudnej omši, kde sa tlačia neznámi ľudia, kde sa falošne spieva, kňaz hovorí nezrozumiteľne… Nechcem byť súčasťou takého divadla, veď predsa Boha môžem stretnúť, nech som kdekoľvek. Je síce pravda, že Boha je možné stretnúť všade a veriaci človek to zažíva vo svojom živote. Predsa však v mene tohto nie je najsprávnejšie podceňovať, ignorovať stanovené, mimoriadne miesta a časy, kde má stretnutie s Bohom výnimočný význam. Vyobrazme si to nasledujúcou situáciou: Muž povie svojej manželke: „Milá moja, dnes máme výročie nášho manželstva. Pozývam ťa do reštaurácie na slávnostnú večeru, kde sme mali zásnuby“. A ako odpoveď počuje: „Daj mi pokoj s tými sentimentálnymi hlúposťami. Veď sa predsa denne stretávame, sme spolu, bývame pod jednou strechou. Posedíme pri čaji a pospomíname na naše tridsaťročné spolužitie.“

Takéto správanie ukazuje nedostatok opravdivej lásky, ktorá vidí hodnotu v takomto type slávenia. Podobná zásada postupovania sa môže diať aj v našom vzťahu s Bohom. Je to vtedy, ak Mu nedovoľujeme pozvať nás na výnimočné stretnutie, na ktoré On pozýva a ktoré sa koná na určenom mieste v stanovenom čase. Je to svätá omša. Podceňujeme dôležitosť takýchto zvláštnych momentov  a márnime fantastickú príležitosť pre skrášlenie každodennosti nášho života s Bohom. Potom sme si sami na vine, že sa naša každodennosť stáva všednou, bezfarebnou, plnou rutiny a prázdnoty. A zdanlivo hlboká a triezva idea o tom, aby sme stretli Boha všade, jednoducho nevyjde, ak chýbajú plánované stretnutia, ktoré osviežujú pamäť o počiatkoch.

Svätá omša je obľúbeným miestom Pána Boha, kde chce spolu s nami spomínať a prežívať lásku, ktorou sme spojení. Pán Ježiš počas tohto stretnutia hovorí so vzrušením: „Spomeň si na ten deň, v ktorý som za teba zomrel na kríži, aby som potom vstal z mŕtvych a otvoril pre teba srdce, z ktorého plynie večný život. Pamätáš, ako po prvýkrát prišlo k tebe moje pozvanie lásky? V okamihu, keď prijímaš moje Telo, cítiš, aké veľké tajomstvo milujúceho srdca skrýva v sebe tento dar?“

Prvým krokom hlbšieho prežívania a chápania svätej omše je chcieť byť prítomný. Svojou prítomnosťou odpovedať na pozvanie Pána. Sv. Katarína Sienská: „Najdôležitejšia a prvá časť svätej omše je túžba.“

Katechéza na stiahnutie v pdf – kliknite sem.

The post B1 K02 Svätá omša – schôdzka appeared first on Farnosť Zvolen-Západ - Dominikáni Zvolen.

A. S. Exupéry v roku 1939 napísal:

Začíname prípravu na birmovku, sviatosť kresťanskej dospelosti. Je to vhodná príležitosť, aby sme objavili v sebe, najhlbšom vnútri svojho srdca čakajúcu lásku – Ducha Svätého, ktorý je od krstu v nás a nikdy nás neopustí. Čaká, aby sme ho prijali, spoznali Jeho moc a vedeli z nej ťažiť dobro pre seba aj svojich blížnych. Aby sme našli vlastnú cestu, spôsob komunikácie s Božím Duchom vo svojom srdci. 

Dôležité je opúšťať všetky predstavy o Bohu. Boh je svätý, to znamená iný. Všetky predstavy o Bohu sú falošné. O Bohu môžeme pravdivo povedať to, aký nie je. Boh je osoba a je možné ho zažiť, mať neopakovateľnú, svoju vlastnú skúsenosť s Ním.

Ako k tomu dôjsť, k skúsenosti s Bohom v sebe? Človek je otázkou, nosí v sebe otázky. Žiaden človek nie je odpoveďou. Kde je odpoveď na môj život? Život rozdáva karty a my máme reagovať. Nepýtajme sa, čo čakám od života, čo mi má život dať? Položme si otázku, čo život očakáva odo mňa?

Viktor Emil Frankl (1905 – 1997), viedenský psychiater, založil liečebnú metódu – Logoterapiu (hľadanie zmyslu života). Hovorí o tom, že zmysel nie je možné do životných situácií umelo vložiť, lebo už je tam prítomný, len ho treba objaviť. Napísal knihu s názvom: Napriek všetkému povedať životu áno. Hoci sám prežil časť života v koncentračnom tábore, kde stratil najbližšiu rodinu, na vlastnej koži zažil krutosť, ktorú dokáže človek človeku spôsobiť. 

Čo ukázal Holokaust? Že človek je schopný najväčších zločinov proti ľudskosti (plynové komory… ). Tiež ukázal, že človeka nič zvonku nemusí zlomiť, že aj v najkrutejších podmienkach je schopný ísť so vztýčenou hlavou dokonca aj na smrť.

Najdôležitejšie princípy jeho teórie: 

• Frankl sa zaoberá človekom ako celkom. Podľa jeho názoru je ľudská povaha trojdimenzionálna. Má dimenziu fyziologickú (biologickú), psychologickú a noologickú.

Žiadna z dimenzií v človeku nesmie zostať nepovšimnutá. 

• Frustrácia fyziologických potrieb spôsobí somatické ochorenie (choroby tela).
• Ignorovanie psychologických potrieb spôsobí problémy emocionálne (psychické ochorenia).
• A neuspokojovanie noologických (duchovných, metafyzických) potrieb vedie k problémom v samom jadre osobnosti, k existenciálnej kríze, k absencii, či strate zmyslu života.

Človek má so zvieratami spoločnú biologickú a psychologickú dimenziu, ale ako človek sa osvedčí, až keď sa povznesie do vyššej, ľudskej dimenzie, do dimenzie slobody a sebatranscendencie.

Dospelý kresťan je človek rozvíjajúci sa vo všetkých dimenziách, telesnej, duševnej aj duchovnej.

1. Hromadné ničenie, hromadné vraždenie; obyčajne spálením v koncentračných táboroch počas II. sv. vojny. Pôvodný význam – zápalná obeť, celopal.

Katechéza na stiahnutie v pdf – kliknite sem.

The post B1 K01 – Zmysel života appeared first on Farnosť Zvolen-Západ - Dominikáni Zvolen.