Ježiša a učeníkov čaká niekoľko pobytov na území pohanov. Do popredia tak vystupuje otázka rituálnej čistoty a poškvrnenia. Ježiš nám však jasne dáva najavo, že nečistota nie je rituálna, ale morálna. Čo poškvrňuje človeka, je to, čo vychádza z jeho vnútra, a nie to, čoho sa dotýka. Svätá zem bola v Ježišových časoch plná cudzincov, rímskych okupantov a obchodníkov zo všetkých kútov zeme, ktorých bolo treba sa strániť. Cestou k vlastnej záchrane bolo vyumývať sa a zmyť zo seba špinu kontaktu s cudzím svetom. Prípadne si človek nahováral, že sa spasí tým, že miesto zmeny srdca obetuje radšej posvätný dar, aramejsky korban. O spáse však rozhoduje to, čo je ukryté vnútri človeka: či je jeho život vložený do služby života blížnych.
Pane, chráň nás od falošných predstáv o našej spáse.
Fr. Damián, OP
