Mk 12,38-44
V živote sú niektoré veci, ktoré sa opakujú až do takej miery, že niekedy podliehame presvedčeniu monotónnosti a nemennosti. No dôležité veci v živote sú jedinečné. Iba raz v našom živote zažijeme detstvo. Iba jedných rodičov budeme v živote mať. Budeme mať možno veľa známych, ale priateľov nebude veľa, a keď tu raz nebudú, budú nenahraditeľní. O tejto jedinečnosti hovoria dnešné čítania. V druhom čítaní počujeme, ako veľkňazi rok čo rok chodili do chrámu a prinášali obetu s cudzou krvou, no Kristus priniesol jedinú obetu svojou krvou. Nedá sa zomrieť dvakrát, a preto je dôležité, čomu zasvätíme jedinečnosť nášho života. Preto druhou témou dnešných čítaní je obraz vdovy. Ženy, ktorej zomrel muž a zostala sama. V židovskej spoločnosti takáto žena bola na okraji záujmu a spoločenského rebríčka. Ježiš ju však stavia do stredu svojho záujmu. A hovorí, že pre Boha niet nikoho, kto by stratil svoju dôstojnosť. A ak aj zostane sama a zo svojej samoty sa rozhodne pre život lásky k Bohu a blížnemu, potom sa Boh stane jej zástancom a odmenou. Pretože jednou z najnáročnejších otázok samoty je: „Pre koho mám niečo robiť?“ Ak nájdeme svoju odpoveď viery, potom nájdeme silnú vnútornú motiváciu pre mnoho dobrých a potrebných vecí.

Pane, pomáhaj nám premieňať našu samotu na službu lásky.

Fr. Irenej, OP