Často ľudia, ktorí robia dobré veci, majú ťažkosť prijať pochvalu. Majú pocit, že dobro, ktoré urobili, nie je také dôležité, že by ho mal niekto iný oceniť. Iní ľudia zas majú opačný problém, kvôli oceneniu by zniesli aj modré z neba, a to nehovorím o bonboniére. Ocenenia iných sa im však nedostáva a vnútorne nie sú s vykonaným dobrom spokojní. A tak hoci robia dobré veci, stále akoby to nestačilo. Ježiš bol veľmi všímavý. Všimol si drobnú mincu vdovy, ktorá hodila do chrámovej pokladnice kvadrans, a ocenil to. No Ježiš tiež vie, že za mnohé dobré veci, ktoré urobil, sa mu veľa vďaky nedostane.
Keď uzdravil desiatich malomocných, iba jeden sa vrátil, aby sa mu poďakoval. A boli ešte iné dobré skutky v Ježišovom živote, ktoré neboli vôbec honosné a oslnivé, no o to potrebnejšie – prijatie kríža, ktoré by neprijal žiaden pán, iba neužitočný sluha. Služba obetavej lásky niekedy nestojí vo svetle reflektorov, no dobro, ktoré prináša, nedokáže ohlodať ani zub času, je v nej niečo večné, čo sme pozvaní spoznávať a oceniť.
Pane, uč nás takej službe obetavej lásky.
Fr. Irenej, OP
