Ježiš túžil prísť do Nazareta, odvďačiť sa rodákom za roky prežité medzi nimi. Chcel im dať to najcennejšie, prehĺbiť v nich vieru v Boha, ktorý je blízko každého človeka. Nazaretčania neprijali Ježiša, ktorý ich prevyšoval múdrosťou, zázrakmi, silou presvedčenia. „A pohoršovali sa na ňom.“ V odpovedi Ježiš hovorí o osude prorokov, ktorí nenájdu uznanie vo svojej otčine, uprostred svojich blízkych. Odchádza na iné miesto.
S takýmto postojom sa aj my môžeme stretnúť, keď hovoríme o Bohu a snažíme sa žiť podľa Jeho slov. Keď mocou sviatosti krstu plníme svoje prorocké poslanie. Prorok nemôže pristáť na kompromis, lebo nie je to vec proroka, či bude vypočutý, alebo nie. Prorok nehľadá spoločné prijatie pre svoje slová. Prečo?
Pretože slová, ktoré má ohlásiť, nepatria jemu, on je len vyslancom. Má vyplniť poslanie, svoju misiu. Keď svedčíme o Ježišovi, nečakajme pochvalu, ale tiež sa veľmi netrápme kritikou. Buďme si vedomí, že sme Bohom vybraní.
Fr. Šimon, OP
