Jn 5,31-47
Keď sa Ježiš dostáva do sporu so Židmi, povoláva si svedkov, aby potvrdili, že jeho nárok je pravdivý. Tým nárokom je jeho rovnosť s Bohom, Božie synovstvo. A kto sú tí svedkovia, ktorých si Ježiš pozýva? Začína sa to Jánom Krstiteľom, ktorý videl pri krste otvorené nebo a ktorý Ježiša označil slovami: „Hľa, baránok Boží.“ Pokračuje to skutkami, ktoré Ježiš robil počas svojho verejného účinkovania – uzdravoval, vyháňal zlých duchov, kriesil mŕtvych –, také skutky nemôže robiť človek sám, ak s ním nie je Boh, dosvedčuje Nikodém. Nakoniec sa odvoláva na autoritu Mojžiša, ktorou sa Židia bránili, ako najvyššou inštanciou a Ježiš im hovorí, že Zákon a Písmo nie sú cieľ, ale prostriedok osobného stretnutia s Bohom a posvätenia. Títo všetci svedčia o naplnení nádeje, že živý Boh je s ľuďmi a stále ich sprevádza a posväcuje.

Bože, daj, aby sme sa aj my stávali svedkami nádeje.

Fr. Irenej, OP