Mt 11,20-24
Nikto nemá rád výčitky a „beda“. Zvlášť v dnešnej dobe, keď akoby prestali platiť akékoľvek objektívne normy na posúdenie toho, čo je správne a čo nie. Zvlášť keď to je spojené so vstupovaním do svedomia. A predsa dnes čítame v evanjeliu o výčitkách a beda, ktoré Ježiš adresuje nie jednotlivcom, ale celým mestám, v ktorých pôsobil a urobil veľa zázrakov. Vari mal Ježiš krízu povolania, v ktorej nevidel výsledky svojej práce? Zjavne nemal, inak by sme čítali, že by buď prestal kázať, alebo by si vybral iný spôsob svojho verejného účinkovania. Ježiš svojím „beda“ preberá spôsob vyjadrovania sa starozákonných prorokov. Oni hovorili svoje beda, aby ľudí vyzývali k radikálnej premene, pretože kozmetické zmeny už nestačili. A že hlboké formy obrátenia sú možné, o tom hovoria mnohé životné situácie ľudí, o ktorých sa nedá povedať inak ako o zázrakoch.
Ježiš, ktorý ohlasoval blízkosť Božieho kráľovstva a vyzýval na pokánie.
Fr. Irenej, OP
