Štrnásti pražskí františkánski mučeníci
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Smrť: 15. február 1611, Praha, dnešné Česko;
Beatifikácia: 13. október 2012, Benedikt XVI.;
Sviatok: 15. február
Životopis: V roku 1604 sa Menší bratia po takmer 120 rokoch neprítomnosti vrátili do Prahy a usadili sa v starobylom konvente Panny Márie Snežnej. Bratia pochádzajúci z rôznych krajín horlivo zachovávali regulu, venovali sa bohoslužbám a kázaniu, takže príklad ich jednoduchého a činného života podľa evanjelia priviedol mnohých k obráteniu na katolícku vieru. Nepriateľom Cirkvi sa však tento ich pastoračný úspech nepáčil, a tak na bratov slovne útočili, pokrikujúc po nich, že sú Boží blázni a dokonca na nich aj fyzicky útočili. Podľa legendy dva dni pred mučeníckou smrťou vikár konventu Fridrich Bachstein, ktorý bol českej národnosti a zastupoval neprítomného predstaveného, zvolal všetkých bratov na kapitulu, aby sa s nimi poradil, čo robiť, pretože k nim prichádzali správy o útokoch na katolícke kláštory v meste. Svoj postoj uviedol slovami: „Ak sme v čase mieru hlásali Krista slovami a príkladom, je potrebné, aby sme vieru potvrdili aj za búrlivých okolností. Zverme kostol a kláštor i náš život a našu spásu Kristovi, Pánovi, ktorý nás miloval až na smrť. Nech sa stane jeho vôľa“. Bratia sa teda rozhodli zostať v kláštore. Legenda tvrdí, že po kapitule sa vo dverách refektára bratom zjavil sv. František z Assisi a požehnal svojim synom. Všetci to vnímali ako priaznivý znak. Najstarší brat Krištof, ktorý mal prorockého ducha, však bratom povedal, že sv. František ich volá do nebeskej slávy. Keď v utorok pred Popolcovou stredou, ráno 15. februára 1611, prenikli do Prahy pasovské katolícke vojská, rozbesnený dav ozbrojený mečmi a palicami vtrhol aj do kláštora a kostola Menších bratov. Štrnásti nič netušiaci rehoľníci, ktorých napadli pri vykonávaní ich denných povinností, neochvejne podstúpili brutálnu mučenícku smrť a vydali svedectvo vernosti Kristovi a katolíckej Cirkvi. Ich mŕtve a nahé telá boli tri dni bez pochovania pohodené na mieste ich umučenia, vystavené verejnému posmechu. Až potom ich vážené ženy zahalili a zbožní ľudia pochovali. Mnoho svedkov vydávalo svedectvo o svetlách, spevoch a sprievode zavraždených bratov, ktoré bolo vidieť a počuť z uzamknutého chrámu Panny Márie Snežnej, čo vnímali ako svedectvo Boha o nevinne preliatej krvi.
Pomoc: za jednotu kresťanských komunít; za budovanie jednoty v rôznosti; za jednotu kresťanov.
„Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže dušu i telo zahubiť v pekle.“ (Mt 10, 28)
