Veľký muž modlitby, otec chudobných, sirôt a bedárov
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 2. marec 1585, Ribera del Fresno, Španielsko
Smrť: 16. september 1645 (60 ročný), Lima, Peru
Beatifikácia: 22. október 1837, Gregor XVI.
Kanonizácia: 28. september 1975, svätý Pavol VI.
Sviatok: 18. september
Životopis: Pochádzal zo schudobnelej šľachtickej katolíckej rodiny v ktorej sa naučil veľkej úcte k Panne Márii. Veľmi skoro osirel a musel sa starať o obživu pre seba a pre svoju sestru Agnesu. V jednej vízii raz uvidel nebeskú vlasť, čo na neho tak zapôsobilo, že zatúžil odísť do cudziny, aby si tak viac uvedomoval, že na zemi je vyhnancom. Keď sa mu podarilo zabezpečiť budúcnosť svojej sestry, odišiel vo svojich dvadsiatich rokoch do Ameriky. Zo strany svojich krajanov sa často stretával s podrazmi a so zneužívaním svojej dobroty. Vďaka tomu sa stal citlivým voči chudobným a núdznym. Napriek všetkým ťažkostiam nikdy nestratil pokoj a dobrú náladu. Bolo to vďaka modlitbe a zvlášť modlitbe ruženca, ktorú nevynechal ani jeden deň. Mal vo zvyku sa denne pomodliť tri ružence: jeden za seba, druhý za hriešnikov a tretí za duše v očistci. Tento zvyk si udržal po celý svoj život. V roku 1622 vstúpil do rehole dominikánov v kláštore svätej Márie Magdalény v Lime. Veľmi skoro bol poverený službou vrátnika a rozdávaním almužny chudobným ľuďom, ktorí prichádzali do kláštora. V tejto službe zotrval vyše dvadsať rokov. Veľmi sa preslávil pokorou a láskavosťou. Trpezlivo znášal krivdy a urážky. Vykonával skutky veľkého sebazapierania. S láskou sa staral o núdznych, mnoho blúdiacich priviedol na cestu viery. Zomrel po krátkej chorobe.
Pomoc: univerzálny vzor mieru; patrón Peru, černochov, sociálnej starostlivosti; patrón chorých, ochranca chudobných; patrón holičov, smetiarov; vzývaný v potrebe príhovoru v prospech zvierat; pomoc dušiam v očistci;
„Dôverný styk s Bohom ho nielenže neodťahoval od ľudí, ale pôsobil, že sa blížil k nim a k ich potrebám s novou horlivosťou a silou. Jeho zámerom bolo, aby im poskytol liek a viedol ich k životu čoraz dôstojnejšiemu, vyššiemu, ľudskejšiemu a kresťanskejšiemu“. (sv. Pavol VI.)