Šíriteľ škapuliara a karmelitánskeho rádu
Relikvie ex ossibus (z kostí)
Narodenie: okolo 1165, asi Aylesford, Anglicko
Smrť: asi 16. máj 1265 (cca 100-ročný), Bordeaux, Francúzsko
Sviatok: 16. mája (na Slovensku 17. máj)
Narodenie Šimona Stocka bolo Božou odpoveďou na vrúcne modlitby jeho rodičov. Otec bol správcom hradu Harford v anglickom grófstve Kent. Ešte pred jeho narodením ho matka zasvätila Panne Márii. Z vďačnosti za šťastný pôrod a s prosbou o osobitnú ochranu pre svojho syna ho pred prvým dojčením obetovala Panne Márii a na kolenách recitovala Zdravas’, Mária. Ako dieťa ho vídali v matkinom náručí usmievajúceho pri zvuku Máriinho mena, ktoré vyslovuje jeho matka, alebo ako sa upokojuje pri pohľade na obrázok Panny Márie. Nemal ešte ani rok, keď ho bolo počuť opakovane jasne vyslovovať slová anjelského pozdravu. V jeho srdci sa formovala túžba po samote a rozjímavom živote pustovníka. Preto ešte ako mladík odišiel z domu do lesnej pustatiny, kde odvtedy žil 20 rokov ako pustovník v úplnej samote a venoval sa modlitbe a pokániu. Svoju celu si zriadil v kmeni starého duba, preto ho nazvali Stock (kmeň). Jedného dňa ho sama Matka Božia upozornila, že do Anglicka čoskoro prídu pustovníci zo Svätej zeme a že si želá, aby sa k nim pripojil, pretože sú jej vernými služobníkmi. Svätý Šimon teda poslúchol pokyny Panny Márie, opustil svoju samotu a po príchode karmelitánov do Anglicka vstúpil medzi nich. Jeho horlivosť a nadanie si veľmi skoro všimol a ocenil generál karmelitánskeho rádu svätý Brokard. Práve on si želal, aby sa svätý Šimon stal jeho koadjútorom a v rokoch 1256 – 1265 plnil úrad generálneho priora rádu. V tom čase si táto rehoľa prechádzala rôznymi protivenstvami. Vnútorne nastalo rozdelenie medzi vernosťou pustovníckym počiatkom rehole a transformáciou na žobravý rád. Zvonka to bol nepriateľský tlak diecézneho kléru a konkurencia iných reholí. Svätý Šimon vložil všetku svoju dôveru do Panny Márie a prosil ju o pomoc. Po mnohých úpenlivých modlitbách sa mu v noci z 15. na 16. júla 1251 zjavila Matka Božia a dala mu hnedý škapuliar so slovami: „Prijmi, najmilší synu, škapuliar tvojho rádu ako znak môjho bratstva, výsadu pre teba a všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni. Je to znak spásy, záchrana v nebezpečenstvách, znamenie pokoja a večného záväzku.“ Odvtedy začala rehoľa rýchlo rásť, čo do počtu i čo do kvality. Svätý Šimon modlitbami a poctivou prácou vyviedol rehoľu z krízy a zabezpečil jej jednotu, stabilitu a uznanie. Zomrel vo veku asi 100 rokov počas vizitácie v Bordeaux. Zanechal po sebe obdivuhodný príklad života úplne oddaného Bohu a jeho panenskej Matke. Jeho posledné slová, ktoré námodovzdala tradícia, boli: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodine našej smrti.“ Historické pramene o ňom hovoria, že to bol zbožný muž a svätý človek, ktorý zažiaril mnohými čnosťami a zázrakmi. Svätý Šimon nebol oficiálne kanonizovaný, ale jeho kult schválila Svätá stolica. Karmelitánsky rád tento kult zaviedol v roku 1654.
Patrón: škapuliarskych bratstiev, karmelitánov, anglickej provincie bosých karmelitánov.
„Bratia, zachovávajúc v srdci slová Božej Matky, usilujte sa dobrými skutkami zabezpečiť si spásu, bdejte a ďakujte Bohu za toto veľké dobrodenie. Neustále sa modlite, aby sa splnil prísľub, ktorý mi bol daný na slávu Najsvätejšej Trojice a vždy blahoslavenej Panny.“ (Slová sv. Šimona Stocka spolubratom)
