Pútnik a ochranca pred epidémiami
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: asi 1295, Montpelier, dnešné Francúzsko
Smrť: 16. august 1327 (cca 32 ročný), asi Montpelier, dnešné Francúzsko
Sviatok: 16. august
Životopis: Narodil sa v zámožnej rodine zbožným a váženým rodičom, ktorí nemohli mať deti a Rochusa si vyprosili modlitbami a almužnami. Potom, čo ako dvadsať ročný stratil otca i matku, ktorí boli veľmi zbožní, rozdal všetko svoje bohatstvo medzi chudobných a vydal sa na púť do Ríma. Prechádzajúc viacerými miestami videl potreby ľudí nakazených morom. Zastavil sa, aby pomáhal nakazeným, nehľadiac na to, že sa sám vystavuje smrteľnému nebezpečenstvu. Odmenou za túto hrdinskú obetu pre svojich blížnych mu Pán Boh udelil dar uzdravovania: znamením kríža vyliečil mnohých postihnutých morom. To mu prinieslo slávu svätca. Utekajúc pred zástupmi obdivovateľov, ktorí ho obklopovali, opustil mesto a odišiel do Ríma, kde strávil asi tri roky navštevoval kostoly, staral sa o chorých a chudobných a mnohých zázračne zachránil od nákazy i od smrti. Na spiatočnej ceste do vlasti v Piacenze sám ochorel a nakazil sa morom. Podľa legendy Rochus zoslabnutý a blízky smrti sa uložil v chatrči pred mestom, aby zomrel. Tu sa mu náhle zjavil anjel a dodával mu odvahy. Pes prinášal smrteľne chorému denne čerstvý chlieb. Rochus sa však uzdravil a mohol pokračovať na svojej ceste domov. Tam ho nepoznali, ba považovali ho za špióna, uvrhli ho do žalára a podrobili ho krutému vyšetrovaniu a mučeniu. Pokorne znášal všetko utrpenie, ktoré mu bolo spôsobené. Rochus celý čas tajil svoju identitu a zamlčal svoj pravý pôvod. Po piatich rokoch ho vyslobodila z trýznivého väzenia smrť. Jeho identitu spoznali až po smrti podľa materského znamienka vo forme červeného kríža. Rochusovu nevinnosť a svätosť mal odhaliť zázračný nápis na stene väzenia: „Tí, ktorí budú dotknutí nákazou, a budú vzývať na pomoc svätého Rochusa ako svojho zástancu a orodovníka, budú uzdravení“. Jeho pozostatky sú údajne od roku 1485 v kostole San Rocco v Benátkach. Svätý Róchus zostáva pre nás príkladom evanjeliovej chudoby a hrdinskej lásky.
Pomoc: patrón zajatcov, mládencov, falošne obvinených osôb, chorých, nemocníc, lekárov, farmaceutov, chirurgov, hrobárov, sedliakov, obchodníkov s umeleckými predmetmi, záhradníkov, stolárov, ochranca pred morom a epidémiami, cholerou, besnotou, chorobami nôh a kolien, ochranca pred akýmkoľvek nešťastím, za šťastný pôrod, pri chrípke, pri kožných chorobách, ochranca a patrón psov.
„Na prvom mieste sa boj Boha a čo najčastejšie rozjímaj o umučení nášho Spasiteľa, ktorým nás chcel vykúpiť. Chudobným pomáhaj, lakomstva a chamtivosti sa vystríhaj. Chorých navštevuj, ľudskosť a pohostinnosť okoloidúcim a pútnikom prejavuj, ku každému buď láskavý. Tak budeš milý Bohu i ľuďom.“ (Posledné slová umierajúceho Otca synovi – svätému Rochusovi)
