Relikvia ex corpore (z tela)
Narodenie: 12. marec 1878, dedina Camigliano, blízko mesta Lucca, dnešné Taliansko
Smrť: 11. apríl 1903 (25-ročná), Lucca, dnešné Taliansko
Beatifikácia: 14. máj 1933, Pius XI.
Kanonizácia: 2. máj 1940, Pius XII.
Sviatok: 11. apríl (u pasionistov 16. máj)
Narodila sa v Toskánsku váženým a zbožným rodičom, Enricovi a Aurelii, ako štvrté z ôsmich detí a to ako ich prvá dcéra. Meno Gemma znamená drahokam alebo klenot. Gemma si už v detskom veku veľmi obľúbila modlitbu a uvažovanie o Pánovom umučení. Veľmi si chránila svoju čistotu a horlivo túžila prísť do neba. Keď mala osem rokov, zomrela jej 39-ročná mama na tuberkulózu so slovami: „Ochotne obetujem svoj život Bohu, aby som získala milosť mať svojich osem detí so sebou v raji.“ Po jej smrti Gemma nastúpila do kolégia sestier svätej Zity, a splnila sa jej najväčšia túžba – mohla prijať Ježiša v Eucharistii. Od toho dňa sa sväté prijímanie stalo centrom jej života. Bola veľmi obľúbená medzi učiteľmi aj spolužiakmi. Bola tichšej povahy, ale stále mala na perách úsmev. Bola veľmi dobrou žiačkou. Gemma čelila nepochopeniu zo strany rodiny, ktorá jej vyčítala prílišnú duchovnosť a skromnosť v obliekaní. Prišli aj vnútorné boje v podobe pocitu vyprahnutosti a odlúčenosti od Boha. Jej otec sa dostal do finančných ťažkostí až napokon úplne zbankrotoval. Keď ako 57-ročný zomieral, nechával rodinu v úplnej biede. Nádejou sa zdal zámožný mladý muž, ktorý Gemme dvoril. Gemma ho však odmietla, lebo už bola rozhodnutá – jej život patrí Ukrižovanému. S láskou ju prijala hlboko veriaca rodina Gianniniovcov. Infekčné ochorenie mozgu spôsobilo, že ochrnula na obidve nohy, vypadali jej vlasy a stratila sluch. Vtedy sa na radu istej rehoľnej sestry utiekala k sv. Gabrielovi Possentimu. Ten sa jej zjavil a poradil jej, aby sa modlila deviatnik k Božskému Srdcu Ježišovmu. Po jeho skončení bola Gemma zázračne uzdravená. Zasvätila sa Bohu, zložila sľub čistoty a snažila sa kráčať cestou dokonalosti. Mala osobitnú úctu k Najsvätejšej sviatosti a ukrižovanému Ježišovi. Veľmi chcela vstúpiť do kláštora rehoľných sestier pasionistiek, ale v dôsledku rôznych ťažkostí sa jej nepodarilo realizovať túto túžbu. Gemma si potom uvedomila, že Božia vôľa bude zrejme iná, a tak žila naďalej v rodičovskom dome. Obdarená nadprirodzenými darmi, obetovala sa Bohu za obrátenie hriešnikov. Dňa 8. júna 1899 dostala stigmy, ktoré sa obnovovali každý týždeň zo štvrtka na piatok po tri roky. Mysticky prežívala Pánovo bičovanie a tŕním korunovanie, Kristovu agóniu i nesenie kríža, čo bolo fyzicky viditeľné na jej tele. Gemma veľmi trpela aj duchovne. Zažila priame útoky diabla. Spočiatku sa veľmi bála, no neskôr, na príhovor Gabriela Possentiho, dokázala odolať a neskôr sa už ani nebála. Na druhej strane často sa jej zjavoval a vychovával ju jej anjel strážny. V januári roku 1903 dostala tuberkulózu. Začala veľmi rýchlo chradnúť, až vychudla na kosť a kožu. Popritom znášala aj duchovné utrpenia – znova útoky zlého ducha, ale aj duchovnú opustenosť, samotu. Všetko to však obetovala Bohu. Zomrela na Bielu sobotu, v tichosti s úsmevom na perách v prítomnosti miestneho farára. Jej posledné slová boli: „Odporúčam svoju úbohú dušu Tebe… Ježiš!“. Gemma Galgani je mimoriadny príklad svätosti, ktorú môže dosiahnuť človek žijúci vo svete.
Pomoc: patrónka lekárnikov, pri strate rodičov, v pokušení, za zachovanie čistoty, svätá proti samote, študentov, výsadkárov a parašutistov, ľudí trpiacich poraneniami chrbta alebo bolesťami chrbta.
„Naše srdce bolo stvorené, aby milovalo iba jedno: nášho úžasného Boha.“ (Svätá Gemma Galgani)
