Relikvia zvestovania PánaRelikvia ex domo annuntiationis (z domu zvestovania)

Sviatok Zvestovania Pána: 25. marec

Viera v skutočné vtelenie Božieho Syna je rozpoznávacím znakom kresťanskej viery (KKC 463). Cirkev preberá výraz svätého Jána („Slovo sa telom stalo“) a pojmom vtelenie označuje skutočnosť, že Boží Syn prijal ľudskú prirodzenosť, aby v nej uskutočnil našu spásu (porov. KKC 461). On pre nás ľudí a pre našu spásu, zostúpil z nebies (KKC 456), aby nás zmieril s Bohom a spasil (KKC 457), aby sme tak poznali Božiu lásku (KKC 458), aby nám bol vzorom svätosti (KKC 459) a aby nás urobil účastnými Božej prirodzenosti (KKC 460). Zvestovaním Panne Márii sa začína plnosť času, čiže splnenie prisľúbení a príprav. Mária je povolaná počať Božieho Syna (KKC 484). Toto počatie spôsobí Duch Svätý, ktorý je poslaný posvätiť jej lono a božsky ju oplodniť, aby tak počala Otcovho vteleného Syna v ľudskej prirodzenosti, ktorú z nej prijal (KKC 485). Udalosť zvestovania sa odohrala v Nazarete v Galilei. Kresťanskí spisovatelia uvádzajú, že zvestovanie Pána nastalo presne na výročie pádu prvých rodičov Adama a Evy a v tento deň bol Kristus neskôr ukrižovaný. Jaskyňa, ktorá sa nachádza v Bazilike Zvestovania v Nazarete, je miestom tohto tajomstva vtelenia Pána Ježiša, ako ho archanjel Gabriel zvestoval Márii (porov. Lk 1, 26–38). Murovaná časť príbytku svätej Rodiny, dostavaná k tejto jaskyni sa nachádza v talianskom meste Loreto. Miesto zvestovania v Nazarete prešlo v priebehu storočí mnohými úpravami, no pôvodne bolo súčasťou obytného komplexu, ktorý sa rozprestieral na severnom okraji dnešnej baziliky. Na západnej strane k nemu prilieha malá jaskyňa, na ktorej stenách sa zachovali maľby a nápisy zanechané dávnymi pútnikmi. Mozaiková podlaha, na ktorej možno vidieť množstvo zobrazení kríža v rôznych podobách, zdobila staršiu sakrálnu stavbu, ktorá predchádzala byzantskej bazilike (cirkevno- synagogálny priestor zo 3./ 4. storočia). Na rôznych miestach sa našli architektonické prvky so znakmi a nápismi náboženského charakteru, vrátane slov Ch(air)e [Ave] Maria – Zdravas, Mária. Františkáni získali svätyňu do svojho vlastníctva v roku 1620. V roku 1730 mohli postaviť menší kostol, ktorý zostal takmer nezmenený až do roku 1954, keď sa rozhodlo o rozsiahlych archeologických vykopávkach pod vedením otca Bellarmina Bagattiho. Výstavba súčasnej baziliky podľa projektu architekta Giovanni Muzio sa začala v roku 1969. Tento sviatok spomína už carihradský patriarcha Proklus vo 4. storočí, v Ríme ho ustanovil pápež Sergius I. v 7. storočí.

„A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ (Jn 1, 14)