Relikvia ex cute (z kože)
Narodenie: 8. september 1413, Boloňa, dnešné Taliansko
Smrť: 9. marec 1463 (49-ročná), Boloňa, dnešné Taliansko
Beatifikácia: 13. november 1703, Klement VIII.
Kanonizácia: 22. máj 1712, Klemen XI.
Sviatok: 9. máj
Jej rodičmi boli Benvenuta Mammolini a Ján de Vigri, bohatý a vzdelaný ferrarský šľachtic, doktor práv a verejný funkcionár v Padove, v ktorej pracoval ako diplomat službe ferarského markíza Mikuláša III d’Este. Katarína sa dostala na jeho dvor a stala sa dvornou dámou a dôverníčkou princeznej Margity. Tam získala dobrú výchovu a vzdelanie vo vedách i v umení. Luxusný život dvorného prostredia ju však nepriťahoval. Od detstva osobitným spôsobom milovala chudobných. V roku 1431 vstúpila do kláštora klarisiek v meste Ferrare. Vynikala vo viacerých čnostiach, najmä v pokore a chudobe, láskou k blížnym a osobitným súcitom k chorým sestrám. Musela prekonať viacero duchovných bojov, predovšetkým s diablom, ktorý ju chcel falošnými zjaveniami uvrhnúť do zúfalstva. Potom však začala prežívať hlbšie radosti, ktoré pretvorili jej život a stala sa z nej jedna z najznámejších kontemplatívnych duší. Úplne ponorená do duchovného života mala videnia, extázy, dar proroctva a konania zázrakov. Počas vianočnej noci v roku 1445 mala zjavenie Panny Márie s dieťaťom Ježišom, ktorého svätá Katarína v extáze dlho držala v náručí. Na základe tohto videnia potom namaľovala obraz. Napísala tiež niekoľko menších spisov, ktoré sa stali dobrou pomôckou v úsilí o dosiahnutie dokonalosti (napr. knihu Sedem duchovných zbraní). Stala sa známou aj ako maliarka a poetka latinských a talianskych básní a hymnov. Nevyhýbala sa žiadnej práci. Bola pekárkou i vrátničkou. Hoci odmietala hodnosti, zverili jej výchovu noviciek a ona im odovzdávala tie najlepšie poznatky. V roku 1456 bola poverená založiť novú komunitu klarisiek v kláštore Corpus Domini v Boloni. Stala sa jeho predstavenou a tento svoj úrad verne spravovala až do svojej smrti. Jej telo bolo kvôli niekoľkým veľkým zázrakom po osemnástich dňoch exhumované a bolo nájdené neporušené, pružné a voňavé. V roku 1475 sa mníšky rozhodli umiestniť ho do kresla, aby si veriaci mohli toto posvätné telo uctievať, ale okamžite stuhlo. Predstavená, inšpirovaná Bohom, jej prikázala, aby si v poslušnosti (čnosť, ktorú Katarína tak hrdinsky praktizovala počas svojho života) sadla a Katarína si sadla do polohy, ktorú zastáva dodnes.
Pomoc: pomocníčka v boji proti pokušeniam, Akadémie umenia v Bologni, umelcov výtvarného umenia.
„Katarína sa prihovára aj nám: maj odvahu aj v noci viery, aj keď budeš mnoho pochybovať, nepúšťaj sa Pánovej ruky, kráčaj s ním ruka v ruke, ver v Božiu dobrotu. To znamená kráčať po správnej ceste! “
(pápež Benedikt XVI.)
