Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: okolo roku 950, Brabantsko, dnešné Belgicko
Smrť: 12. september 1012 (asi 62-ročný), Anderlecht, dnešné Belgicko
Potvrdenie kultu: prenesenie relikvií 1112 biskupom Odom z Cambrai
Sviatok: 12. september
Narodil sa v chudobnej, ale hlboko veriacej roľníckej rodine. Hoci mu rodičia nemohli zabezpečiť potrebné vzdelanie, starali sa o jeho hlbokú náboženskú formáciu. Jeho otec ho vychovával k milosrdnej láske a radostnej službe Bohu za každých okolností. Mladý Guido bol ozdobou mládeže a vzorom skromnosti, poslušnosti a statočnosti. Neraz strávil celý deň o hlade, aby nasýtil niekoho chudobnejšieho. Keď mal štrnásť rokov a dlhšie sa modlil v chráme v Laeken (neskoršie predmestie Bruselu), miestny farár si ho všimol pred oltárom Panny Márie a ponúkol mu službu kostolníka. Guido sa vyznačoval bystrým rozumom, zbožným srdcom a hlbokým poznaním právd viery. S horlivou starostlivosťou a úctou vykonával všetko pre väčšiu Božiu slávu. Obzvlášť rád miništroval a zdobil oltár Panny Márie. Kostol preňho nebol pracoviskom, ale miestom modlitby a stretnutia s Bohom. Všetky voľné chvíle trávil pred bohostánkom alebo pred obrazom Panny Márie. Stávalo sa, že na stupňoch oltára prespal časť noci, premožený únavou. Zo svojej mzdy si nechával len malú časť na vlastné potreby a väčšinu rozdával chudobným. Veriacich veľmi oslovovala a povzbudzovala čistota a poriadok v chráme. Istý kupec si všimol jeho skromnosť i štedrosť voči chudobným. Chcel ho odlákať od služby v chráme, aby slúžil jemu. Sľuboval veľké zisky z výhodných obchodov, ktoré by mu umožnili ešte väčšiu štedrosť voči chudobným. Guida jeho ponuka zaujala a odišiel na jeho loď. Pri plavbe uviazli na plytčine a loď sa i s tovarom potopila. Guido sa pri záchranných prácach zranil a stal sa ešte biednejším než bol predtým. Domnieval sa, že je to Boží trest za jeho lakomstvo a vydal sa na púť – najprv do Ríma ako pokánie a potom do Jeruzalema, kde strávil sedem rokov návštevami svätých miest. Pri spiatočnej ceste sa v Ríme stretol s dekanom Vandulfom z Anderlechtu, ktorý ho spolu so svojím sprievodom presvedčil, aby ich sprevádzal do Svätej zeme. Guido súhlasil a druhýkrát sa vydal na cestu. Počas tejto druhej cesty Vandulf ochorel. Požiadal Guida, aby oznámil jeho smrť v Anderlechte, a dal mu svoj zlatý prsteň ako dôkaz. On sa vrátil domov so smutnou správou a s dekanovým prsteňom, ktorý odovzdal miestnym kanonikom. Tam bol opäť povolaný do služby kostolníka, ktorú verne vykonával až do smrti. Jeho hrob bol navštevovaný s úctou i prosbami, pretože zomrel v povesti svätosti. Zázračné uzdravenia na tomto mieste viedli k vybudovaniu mariánskej kaplnky. Asi po sto rokoch do nej preniesli jeho ostatky.
Pomoc: patrón Anderlechtu, sedliakov, kostolníkov, zvonárov, obchodníkov, pútnikov, dobytka, proti dobytčiemu moru, proti úplavici, proti besným psom, proti besnote, mládencov, epileptikov, zvierat s rohmi, robotníkov, ochrana hospodárskych budov, stajní a prístreškov, pracovníkov s koňmi.
„Neboj sa, syn môj, že sme schudobneli. Budeš mať veľké bohatstvo, ak sa budeš báť len Boha a chrániť sa akéhokoľvek hriechu a robiť dobre pred Pánom, svojím Bohom.“ (Tob 4, 21)
