Relikvia ex indumentis (z odevu)
Narodenie: 5. apríl 1447, Janov, dnešné Taliansko
Smrť: 15. september 1510 (asi 63-ročná), Janov, dnešné Taliansko
Beatifikácia: 6. apríl 1675, Klement X.
Kanonizácia: 16. jún 1737, Klement XII.
Sviatok: 12. september (v Janovskej diecéze), u františkánov 22. marca
Katarína Fieschi Adorno sa narodila ako posledné z piatich detí. Pochádzala zo šľachtickej rodiny Fieschi. Jej otec bol príbuzným pápeža Inocenta V. a istý čas bol aj neapolským miestokráľom. Už v mladosti sa vyznačovala hlbokou nábožnosťou a askézou. Chcela vstúpiť do kláštora, avšak neprijali ju pre jej mladý vek. V šestnástich rokoch ju vydali za Juliána Adorna, egoistického, neveriaceho a ľahkomyseľného šľachtica, čím sa tieto dve rozvadené rodiny zmierili. Prvých päť rokov manželstva prežila v hlbokom smútku. Katarína nemohla mať deti. Manžel bol voči nej tvrdý a namiesto života naplneného láskou, hľadal rozptýlenie a užíval si život inde. Niekoľko rokov žila v osamelosti, odstrčená a podvádzaná svojím manželom. Začala si myslieť, že možno je to jej vina, pretože nezdieľala jeho záujmy. Preto sa po piatich rokoch, aby zachránila manželstvo, rozhodla zmeniť svoje návyky a viesť život svetáckej dámy. Začala chodiť na slávnosti a hýrivé zábavy, ale nezabúdala pritom na Boha. Manžela si však nezískala späť a navyše stratila vnútorný pokoj, upadla do krajnej bezmocnosti a skľúčenosti. Zatúžila po inom živote. Po ďalších piatich rokoch sa zlomovým okamihom stala spoveď, ktorú vykonala na radu svojej sestry (22. marca 1473). Vtedy Katarína získala duchovné posilnenie a pocit zmyslu existencie. Krátko nato mala videnie trpiaceho Ježiša, ktoré v nej vzbudilo túžbu po pokání za premárnené roky. Začala cestu svätosti prostredníctvom pokánia, až po najvyššiu kontempláciu. Mala veľké duchovné skúsenosti. Stala sa terciárkou františkánskeho rádu. Modlitbu spájala s prísnymi pôstmi a nosila hrubý odev. Počas pôstneho obdobia sa živila jedine eucharistiou. Sústreďovala sa na službu chorým. V nemocnici Pammatone sa s hrdinskou láskou venovala službe chorým. Často mávala videnia Krista. So súhlasom spovedníka denne prijímala sväté prijímanie (čo bolo v tom čase zriedkavé). Svojimi modlitbami vyprosila obrátenie pre manžela, ktorý potom vstúpil do Tretieho rádu sv. Františka a spolu s ňou ošetroval chudobných v nemocnici. Nezištne sa obetovala pre službu chorým a počas dvoch ťažkých morových epidémií v rokoch 1497 až 1501, keď vyvinula takmer nadľudské úsilie. Jej učenie o očistci nám bolo odovzdané v známom Traktáte o očistci. Vďaka tomuto dielu sa označuje ako učiteľka očistca. Inšpirovala svojho žiaka Ettora Vernazzu k založeniu laického hnutia Compagnia del Divino Amore (Spoločenstvo Božej lásky). Jej telo je doteraz neporušené.
Pomoc: patrónka Janova, talianskych nemocníc, skľúčených/malomyseľných ľudí a ľudí s neistotou v živote, tých, ktorí stratili zmysel života, patrónka ľudí s nevernými manželmi.
„Sladký Boh sa tak nesmierne stará o dušu, ako by sa žiaden človek nestaral o to, aby získal celý svet, aj keby si bol istý, že ho získa.“ (Sv. Katarín Janovská)
