Relikvia ex ligno crucis (z dreva kríža)
Smrť: v deň Ježišovho umučenia, 1. storočie, Jeruzalem, dnešný Izrael
Sviatok: 12. október (podľa kalendára Svätej zeme)
Podľa legiend sa ako dieťa stretol so Svätou rodinou, ktorá bola na úteku pred Herodesom a Panna Mária ho uzdravila. Keď vyrástol, pod vedením svojho brata sa pridal k skupine egyptských zlodejov. Za svoje činy bol ukrižovaný po Ježišovej pravici. Na kríži sa obrátil a hlboko svoje prečiny ľutoval. Zomrel potom, ako mu polámali kosti. Jeho kult sa rozšíril vo 4. storočí, keď svätá Helena objavila kríž Spasiteľa i kríž lotra Dismasa. Starobylosť tohto kultu dosvedčuje aj prítomnosť veľkého dreveného fragmentu v kaplnke relikvií baziliky Svätého Kríža v Jeruzaleme v Ríme. K vyzdvihnutiu jeho postavy prispeli aj apokryfné Nikodémovo evanjelium a arabské evanjelium o detstve, ktoré ho nazýva Titus; obe tieto diela pochádzajú zo 4. storočia. Tradícia ruskej pravoslávnej cirkvi ho však nazýva Rach. Kult sa rozvinul aj vďaka križiackym výpravám. Dismasova bázeň pred Bohom, bratské napomenutie spolutrpiteľa, priznanie vlastnej hriešnosti a vyznanie neviny i božstva Ježiša hlboko inšpirovali viacerých cirkevných otcov (Ján Zlatoústy, Augustín, Lev Veľký, Cyril, Gregor, Kornélius a Lapide, Cyprián, Amadeus, Teofylakt a Fulgencius). Dobrý lotor bol jednou z tých vyvolených duší, o ktorých Pán povedal: Blahoslavený je ten, kto sa nepohorší nad mojimi potupami a mojím utrpením. Dobrý lotor sa totiž modlí k Ježišovi, akoby ho videl sedieť v jeho nebeskom kráľovstve, a nie odsúdeného na potupný trest; vzýva ho ako kráľa a vládcu vesmíru a klania sa mu, akoby ho videl na tróne jeho slávy, hoci ho vidí uprostred najkrutejšieho utrpenia (porov. Ján Zlatoústy, O kríži a lotrovi). Dobrý lotor je symbolom Božieho milosrdenstva; ukazuje, že aj v poslednej chvíli života sa človek môže ešte vrátiť k Bohu. Je vzorom dokonalej ľútosti nad hriechmi.
Pomoc: patrón skrúšených zlodejov, väzňov, umierajúcich, odsúdených na smrť a dobrej smrti, ako aj väzenských kaplánov, kajúcnikov a obrátených hriešnikov.
„Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ (Lk 23, 42)
