Rodičia svätej Terézie z Lisieux
Relikvia ex corpore (z tela)
Sv. Ľudovít Martin
Narodenie: 22. august 1823, Bordeaux, Francúzsko
Smrť: 29. júl 1894 (71-ročný), pri Evreux, Francúzsko
Sv. Mária Zélia Martin, rod. Guérin
Narodenie: 23. december 1831, Gandelain, Francúzsko
Smrť: 28. august 1877 (46-ročná), Alençon, Francúzsko
Beatifikácia: 19. október 2008, Benedikt XVI.
Kanonizácia: 18. október 2015, František
Sviatok: 12. júl
Ľudovít Martin sa narodil ako tretie dieťa v rodine vojaka – kapitána Petra Františka a Márie Anny Martinovcov. Často bol vychovávaný v posádkach svojho otca. Po štúdiách sa Ľudovít vyučil za hodinára. Keď mal približne 20 rokov, priťahovaný mníšskym životom, požiadal o vstup do kontemplatívneho kláštora sv. Bernarda v Alpách. Jeho žiadosť však zamietli, pretože neovládal latinčinu . Potom strávil tri roky v Paríži , odkiaľ sa so svojimi rodičmi presťahoval do Alençonu , kde si otvorili hodinárstvo-zlatníctvo. V centre jeho duchovného života je Boh a najmä adorácia pred Najsvätejšou oltárnou sviatosťou. Raz za mesiac sa zúčastňuje celonočnej adorácie (to praktizuje aj neskôr počas manželstva). Rád prejavuje dobročinnú lásku k blížnym a zúčastňuje sa pútí k Panne Márii (napr. do Chartres, Lúrd…). Žije vo svete ako mních – životom modlitby, pôstu, obetovania sa a dobročinnej lásky.
Azélia-Mária Guérinová, sa narodila ako druhé dieťa v rodine vojaka Izidora a Lujzy Jany Guérinovcov. Zélia mala staršiu sestru Máriu-Lujzu a brata Izidora, ktorý sa narodil o desať rokov neskôr. Zéliino detstvo nebolo šťastné. Medzi siedmym a dvanástym rokom svojho života bola neustále chorá, bolievala ju hlava. Väčšmi ako chorobami trpela nedostatkom lásky zo strany rodičov. Boli to síce veriaci, poctiví a pracovití ľudia, ale bez prejavov nežnosti a citu. Otec Izidor Guérin bol panovačný, mrzutý a tvrdý človek a tým ovplyvňoval aj správanie svojej ženy. Zélia duševne trpela. Bola útlocitná a schopná hlbokého citového prežívania. V septembri 1844 sa Zéliini rodičia usadili v Alençone . Zatúžila zasvätiť svoj život Bohu a službe núdznym, preto uvažovala o vstupe k vincentkám. Predstavená ju však odmietla prijať pre jej chatrné zdravie, čo u Zélie vyvolalo nesmierne sklamanie. Prijíma to však s pokorou a dôverou v Boha a v jeho vôľu. Ako 22-ročná sa vyučila miestnemu remeslu – výrobe alençonskej čipky a začala podnikať. Ľudovít a Mária Zélia sa zosobášili o polnoci 13. júla 1858. Mali deväť detí, medzi nimi i budúcu svätú Teréziu od Dieťaťa Ježiša a svätej Tváre. Boli to vzorní manželia, oddaní rodičia, pracovití, pozorní voči chudobným a naplnení misionárskym duchom. Svoju silu a nádej čerpali z častej návštevy Eucharistie a z hlbokej úcty k Panne Márii. Zélia zomrela po dlhej chorobe, plne odovzdaná do Božej vôle. Po jej smrti Ľudovít, už na dôchodku, odchádza k rodine svojej manželky do Lisieux, aby zabezpečil lepšiu budúcnosť svojim deťom (štyri z nich zomreli už v detskom veku). Po tom, ako všetky svoje dcéry obetoval Bohu, zakúsil utrpenie a chorobu.
„Pán, Boh, mi dal otca a matku, ktorí boli viac hodní neba než zeme.“ (Svätá Terézia z Lisieux)
