Mníšky Rehole kazateľov
Relikvie ex ossibus (z kostí)
Diana degli Andalò sa narodila v Boloni v zámožnej rodine okolo roku 1200. Jej otec Peter Andalò bol vysoký štátny úradník. Od jej starého otca kúpili dominikáni pozemok na stavbu svojho kláštora. Kázne bl. Reginalda priviedli Dianu k rozhodnutiu vstúpiť do Rehole kazateľov. Toto svoje rozhodnutie si však musela vybojovať, pretože rodičia nesúhlasili s jej vstupom do kláštora. Keď roku 1219 prišiel do Bolone Dominik, spolu s inými pannami si dala predsavzatie žiť mníšským životom. Svoje rozhodnutie navonok spečatili do rúk sv. Dominika. Bola nápomocná bl. Reginaldovi pri budovaní konventu v Bologni. Po prekonaní ťažkostí zo strany príbuzných, ktorí jej dokonca zlomili rebro, prišla do kláštora sv. Agnesy. Tento kláštor zriadil bl. Jordán Saský 13. mája 1223. Diana je právom považovaná za zakladateľku tohto kláštora. Mníškam bola pravou matkou. Úspešne previedla svoju komunitu cez prvotné krízy. Zomrela v Boloni 10. júna 1236 vo veku 35 rokov. V kláštore slúžila Bohu 13 rokov. Zachovalo sa päťdesiat listov, ktoré jej napísal Jordán Saský. Sú krásnym dokladom o spiritualite dominikánskej rodiny a o bratských vzťahoch medzi jej členmi a členkami. Jej úctu 8. augusta 1888 schválil pápež Lev XIII.
Cecília Cesarini sa narodila v Ríme v starej aristokratickej rímskej rodine Cesariniovcov asi v roku 1203. Ako dvanásťročná vstúpila do benediktínskeho kláštora Santa Maria in Tempulo. Tento kláštor bol jedným zo siedmich rímskych kláštorov, ktorých životný štýl sa stal laxným. Preto pápež Honorius III. požiadal sv. Dominika o jeho reformu a konsolidáciu. V roku 1220 prišiel Dominik do tohto kláštora presvedčiť mníšky, aby sa znovu zaviazali k nábožnému rehoľnému životu a presťahovali sa do neďalekého kláštora sv. Sixta. Mníšky sa však bránili. Sedemnásťročná Cecília naliehala na svoju priorku, aby sa podriadili reforme. Určite ovplyvnila svoje spolusestry odvahou, keď si kľakla pred sv. Dominikom a podriadila sa reforme. Nakoniec jej kláštor súhlasil s presunom. Podľa tradície bola Cecília prvou, ktorá vyjadrila nadšenie pre projekt Dominikovej reformy a ako prvá prijala z jeho rúk habit dominikánskej mníšky. Dňa 28. februára 1221 bola založená komunita v kláštore sv. Sixta a sestry sa tam presunuli z kláštora Santa Maria in Tempulo. Stala sa veľmi vernou svedkyňou zovňajšku i ducha sv. Dominika. Neskôr, na konci roku 1223 alebo na začiatku roku 1224 bola pápežom Honoriom III. poslaná s tromi inými mníškami do Bologne. Jej úlohou bolo vniesť ducha Otca Dominika do kláštora sv. Agnesy, ktorého zakladateľkou bola bl. Diana. V tomto kláštore potom slúžila ako priorka, viedla veľmi prísny život a zostala v ňom až do svojej smrti. V snahe po evanjeliovej dokonalosti sa snažila verne plniť svoje povinnosti a predpisy rehole. Ježiš jej v mystických víziách zveroval rôzne tajomstvá. V starobe nadiktovala svoje spomienky na svätého Dominika a zanechala nám jeho presný fyzický i duchovný opis. Významné sú jej svedectvá o založení komunity mníšok u sv. Sixta, o živote a zázrakoch sv. Dominika a prvých bratoch, ktorí ho sprevádzali. Po kanonizácii sv. Dominika bol ustanovený jeho sviatok na 4. augusta na základe (okrem iných zdrojov) aj jej svedectva. Ona zomrela 4. augusta 1290 ako 87-ročná presne na jeho sviatok tiež v Boloni, kde je pochovaná. Pápež Lev XIII. schválil jej úctu 24. decembra 1891.
Amáta Rímska je opradená mnohými legendami. Údajne sa s dominikánskymi mníškami stretla po prvý raz, keď prechádzala Boloňou počas svojej púte do Compostely. Niektorí ju spájajú s osobou, z ktorej svätý Dominik vyhnal sedem zlých duchov. Amata spolu s Dianou a Cecíliou poznali Dominika osobne. Bola jeho dobrou priateľkou; podľa legendy jej dal meno Amata, čo znamená „milovaná“. Vstúpila v Ríme k dominikánskym mníškam a prijala toto meno. Habit prijala z rúk sv. Dominika. Odtiaľ spolu so sestrami Cecíliou Cesarini, Teodorou a Konštanciou odišli do boloňského kláštora mníšok, aby posilnili tamojšiu komunitu personálne i duchovne. Amáta zomrela pred rokom 1237 v Boloni. Pápež Lev XIII. schválil jej úctu 24. decembra 1891.
Blahoslavené Diana, Cecília a Amáta zosobňujú tri základné čnosti mníšskeho života: Amáta, hlbokú pokoru, Cecília (priorka) múdru a tvorivú autoritu, Diana, najväčšiu čnosť zo všetkých – dokonalú lásku. Ich sviatok slávime 8. júna.
Pomoc: mníškam, vzor prioriek, pri prehlbovaní a obnove kresťanského i rehoľného života.
„Dcéry, pôstami úporne bojujte so starým protivníkom, pretože veniec získa len tá, ktorá bude zápasiť podľa pravidiel. Nebuďte upovedané a nestrácajte čas zbytočným rozprávaním“. (sv. Dominik mníškam)
