Hlásateľ pokoja a bratskej jednoty
Relikvie ex ossibus (z kostí)
Narodenie: okolo 1414, Dukla, dnešné Poľsko
Smrť: 29. september 1484 (cca 70-ročný), Ľvov, dnešná Ukrajina
Beatifikácia: 23. január 1733, Klement XII.
Kanonizácia: 10. jún 1997, sv. Ján Pavol II.
Sviatok: 19. júl
Jeho rodičoch vieme len to, že boli mešťania. Ani o Jánovej mladosti nevieme povedať nič konkrétne. Podľa tradície sa Ján po štúdiách na krakovskej Akadémii vrátil do rodnej Dukly, kde v neďalekých lesoch tri roky viedol pustovnícky život plný zbožnosti. Keď sa v Poľsku začali rozvíjať bludné náuky (napr. Jána Husa), zatúžil pracovať na spáse duší a vstúpil do Rádu menších bratov (františkánov). Po noviciáte a rehoľnej profesii absolvoval kánonické štúdiá a bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz vynikal horlivosťou, múdrosťou a zodpovednosťou. Ján pôsobil ako kazateľ a niekoľko rokov zastával aj úrad gvardiána, t. j. predstaveného kláštorov v Krosne a vo Ľvove. Nakoniec mu bol zverený úrad kustóda kustódie, teda celého ľvovského okresu. Na všetkých týchto pozíciách žiaril všetkými čnosťami, osobitne láskou k chudobe a pokorou. Po tom, ako sa vzdal tohto úradu, bol opäť poverený funkciou kazateľa v Ľvove. Pre jeho náklonnosť ku kontemplatívnemu životu mu predstavení dovolili žiť v reformovaných kláštoroch sv. Jána Kapistrána, kde sa s väčšou prísnosťou zachovávala františkánska regula. Ján bol aj v novom prostredí jeden z najhorlivejších rehoľníkov, vynikal v snahe po dokonalosti, v starostlivosti o duše a v misionárskej práci. S veľkým záujmom sa až do konca života venoval spovedaniu a kázaniu. Prechovával veľkú úctu voči Božej Matke, ktorá sa mu sama zjavila a uistila ho o jeho večnej spáse. Ku koncu života oslepol. No napriek strate zraku neprestal kázať a spovedať. A keďže si už nemohol sám pripravovať kázne, pomáhal mu novic čítaním posvätných textov, z ktorých sa pripravoval. Slepotu a iné neduhy znášal bez nariekania a v pokoji. Jeho bratia ho nazývali: „Hlásateľ pokoja a bratskej jednoty“. Nezniesol hundrajúcich ľudí a rozsievateľov kúkoľa, napomínal ich a snažil sa ich napraviť. Jeho rehoľný život bol naplnený modlitbou, pokáním a horlivým apoštolátom. Ján odovzdal svoju dušu Bohu v kruhu svojich spolubratov v kláštore vo Ľvove po prijatí sviatostí. Celé mesto žialilo nad jeho úmrtím. Pochovali ho v kláštornom kostole. Presvedčenie o jeho svätosti bolo také rozšírené, že hneď po jeho smrti sa veriaci začali zhromažďovať pri jeho hrobe a modliť sa k nemu o milosti. Mnohé milosti, získané na jeho príhovor, spôsobili, že sa jeho uctievanie značne rozšírilo.
Pomoc: patrón Poľska, Litvy, Ľvova.
„Svätosť Jána z Dukly pramenila z jeho hlbokej viery. Celý jeho život a apoštolská horlivosť, láska k modlitbe a Cirkvi, to všetko vychádzalo z viery. Bola to sila, ktorá mu umožnila odmietnuť všetko materiálne a svetské, aby sa mohol venovať tomu, čo je božské a duchovné.“ (Sv. Ján Pavol II.)
