Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: pred Kristom, Jeruzalem, Izrael
Smrť: 1. storočie, Jeruzalem, Izrael
Sviatok: 3. február
Meno Simeon znamená: počúvajúci. Spravodlivý Simeon Bohopríjemca bol podľa svedectva svätého evanjelistu Lukáša spravodlivý a nábožný muž, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom (Lk 2,25). Boh mu prisľúbil, že nezomrie, kým neuvidí na zemi Pánovho Mesiáša. Starovekí historici uvádzajú, že egyptský faraón Ptolemaios II. Filadelfus (285–247 pred Kr.) si želal zahrnúť texty Svätého písma do slávnej Alexandrijskej knižnice. Pozval učencov z Jeruzalema a veľrada vyslala svojich mudrcov. Spravodlivý Simeon bol jedným zo sedemdesiatich učencov, ktorí prišli do Alexandrie, aby preložili Sväté písma do gréčtiny. Hotová práca sa nazývala Septuaginta. Svätý Simeon prekladal knihu proroka Izaiáša a čítal slová: „Hľa, panna počne a porodí Syna“ (Iz 7,14). Myslel si, že výraz „panna“ nie je presný, a chcel text opraviť tak, aby znelo „žena“. V tom okamihu sa mu zjavil anjel a zdržal jeho ruku, hovoriac: „Uvidíš, že tieto slová sa naplnia. Nezomrieš, kým neuvidíš Krista, Pána, narodeného z čistej a nepoškvrnenej Panny“. Od toho dňa žil svätý Simeon v očakávaní sľúbeného Mesiáša. Jedného dňa dostal spravodlivý starec vnuknutie Ducha Svätého aby prišiel do chrámu. Bolo to práve na štyridsiaty deň po narodení Krista, keď Panna Mária a svätý Jozef prišli do Chrámu, aby vykonali obrad predpísaný židovským zákonom. Keď svätý Simeon uzrel ich príchod, Duch Svätý mu zjavil, že božské Dieťa, nesené rukami svätej Panny, je sľúbený Mesiáš, Spasiteľ sveta. Starec vzal dieťa do náručia, velebil Boha, požehnal jeho matku i Jozefa a obrátiac sa k Matke Božej povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2,34–35). Pán si ho vyvolil ako svedka naplnenia proroctiev a všetkých prísľubov, ktoré sa majú uskutočniť v tajomstve tohto Dieťaťa, ktorého rodičia prinášajú do chrámu. S prorockým duchom Simeon a Anna vidia a vyhlasujú, že sa v malom Ježišovi uskutočňuje naplnenie očakávanej spásy, ktorú Boh pripravil pred očami všetkých národov. Svätý spravodlivý Simeon Bohopríjemca zomrel vo vysokom veku (tradične sa hovorí, že mal 360 rokov). Jeho sväté relikvie boli v 6. storočí prenesené do Konštantínopolu, odkiaľ boli v roku 1243 prenesené do Zadaru v Dalmácii, kde sa uctievajú doteraz.
Pomoc: starých ľudí, požehnávania detí.
„Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ (Lk 2, 29 -32)
Spravodlivá prorokyňa Anna, 84-ročná vdova, bola poctená, že bola v chráme so svätým Simeonom Bohoprijímateľom pri stretnutí s naším Spasiteľom, Pánom Ježišom Kristom, ktorý tam bol prinesený na štyridsiaty deň po svojom narodení, aby sa vykonal zákonný obrad. Evanjelium nám hovorí, že pochádzala z kmeňa Aser a bola Fanuelovou dcérou. Nie je samozrejme bezdôvodné, že sa spomína Annin otec; pravdepodobne to bola osoba s mimoriadnou slávou. Kmeň Aser, z ktorého pochádzala spravodlivá Anna, je v Písme známy ako kmeň bohatý, silný, ale zároveň mierny a mierumilovný ( Gn 79,20 ; Dt 33,24-25 ). Po vydaji žila so svojím manželom sedem rokov až do jeho smrti. Po jeho smrti viedla spravodlivá Anna prísny, zbožný život v jeruzalemskom chráme, „z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami“ ( Lk 2, 37 ). Za to jej Boh udelil dar proroctva. V jeruzalemskom chráme, v budovách, ktoré ho obklopovali, žili panny a vdovy, ktoré sa venovali službe Bohu a trávili čas modlitbou a prácou pre chrám, charakteristickou pre ich pohlavie. Vo svätej Anne vidíme príklad pravej vdovy, hodnej všetkej úcty. Podľa apoštola Pavla sú takéto vdovy v Cirkvi veľmi cenné ako príklad a povzbudenie pre mladé manželky (porov. 1 Tim 5, 3-5 ). Spravodlivá Anna je jediná žena, ku ktorej sa v Novom zákone pridáva označenie „prorokyňa“. Spolu s Pannou Máriou, Božou Matkou, a Alžbetou, matkou Jána, tvorí Anna prvú skupinu žien Nového zákona, ktoré prijímajú, uctievajú a ohlasujú tajomstvo Krista. Svätá Anna, ktorá sa dožila vysokého veku, podobne ako Simeon s nádejou očakávala Spasiteľa. Bola veľmi pozorná k duchovným prejavom a pripojila sa k Simeonovi v jeho chvále počas stretnutia s Božským dieťaťom v chráme. Keď Anna videla narodenie Spasiteľa, potvrdila proroctvo Simeona Bohoprijímateľa (porov. Lk 2,29-35 ) a išla kázať dobrú zvesť o Mesiášovi všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema ( porov. Lk 2,38 ). V kontexte Lukášových spisov Annino kázanie predznamenáva jednu zo služieb, ktoré veriace ženy dostanú. V scéne Stretnutia Anna možno predznamenáva to, čo sa stane na Turíce, keď bude Duch Svätý vyliaty na každé telo a synovia a dcéry budú prorokovať.
Pomoc: starých ľudí, vdov.
„Tá, ktorá je naozaj vdovou a je osamelá, dúfa v Boha a dňom i nocou vytrvalo prosí a modlí sa.“ (1 Tim 5, 5)
