Relikvia ex capillis et ex indumentis (Relikvia z vlasov a z odevov)
Narodenie: 26. marec 1901, New Jersey, USA
Smrť: 8. máj 1927 (26-ročná), New Jersey, USA
Beatifikácia: 4. október 2014, František
Sviatok: 8. máj
Narodila sa v Bayonne v štáte New Jersey ako najmladšia zo siedmich detí gréckokatolíckych slovenských emigrantov Alexandra Demjanoviča a Johanny Suchej, pôvodom z Bardejova. Krst aj birmovanie prijala v gréckokatolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa v Bayonne. Do rehole vstúpila v roku 1925 po získaní vysokoškolského diplomu v odbore humanistiky s vynikajúcimi výsledkami. Už ako postulantka a novicka sa Miriam Terézia vyznačovala intenzívnou spiritualitou založenou na mystickej skúsenosti spoločenstva Najsvätejšej Trojice, a to až do tej miery, že ju nazývajú „americkou svätou Terezkou od Dieťaťa Ježiša“. Mala dar hlboko chápať význam lásky ku ukrižovanému a eucharistickému Ježišovi, ako aj prítomnosť Božej milosti v dušiach. V roku 1926 ju jej duchovný sprievodca požiadal o napísanie súboru meditácií o duchovnom živote pre ostatné novicky. V noviciáte bola vzorom čností, najmä poslušnosti. Vynikala mimoriadnou láskavosťou, ktorá nerozlišovala medzi ľuďmi. Bola vždy pripravená odpúšťať, vyzdvihovala dobro, ktoré videla u iných, a o čnostiach hovorila jednoducho a presvedčivo – tak, ako to vychádzalo z jej vlastného života. Silno vnímala prítomnosť a osobitnú ochranu svojho anjela strážcu, ktorý často napravoval jej nedostatky. Zo svojho krátkeho pobytu v kláštore bola nadšená – až tak, že túto radosť chcela vyjadriť svojej predstavenej aj na smrteľnej posteli. Nadšenie zdieľali aj tí, ktorí ju v tom čase poznali. Zomrela vo veku iba 26 rokov a stala sa silným svedectvom svätosti mladých. Je prvou blahorečenou osobou, ktorá sa narodila a žila v Amerike 20. storočia.
Pomoc: príklad pre mladých ľudí, najmä študentov a hľadajúcich svoje povolanie, patrónka duchovného rastu a vnútorného života, orodovníčka za povolania, najmä rehoľné, slovenských emigrantov
„V sestre Miriam Terézii sa spája skúsenosť Cirkvi východu a západu. Ona sama bola pokrstená a súčasne prijala aj prvé sväté prijímanie a sviatosť birmovania podľa byzantského obradu Gréckokatolíckej cirkvi, ku ktorej patrili jej rodičia. Nezmenila svoju príslušnosť ani po vstupe do Kongregácie milosrdných sestier sv. Alžbety, ktoré patria k Cirkvi latinského obradu. Uznanie jej svätosti teda hlbšie spája tieto dve čiastky univerzálnej Cirkvi. Novým generáciám ukazuje ako možno žiť a stelesniť kresťanské hodnoty v kultúre vlastnej krajiny a vo vlastnej dobe.“ (Postulátorka kauzy blahorečenia Silvia Correaleová)
