Spravodlivý Simeon v chráme berie do dlaní dieťa Ježiša a vidí v ňom Mesiáša. Simeon je opísaný v tomto krátkom úryvku ako človek, ktorý očakáva potechu Izraela a na ktorom spočíva Boží Duch. Potešenie môže mať mnoho podôb. Jednou z jeho tvárí je to, čo každému prináša radosť a príjemný pocit. Tou druhou je radosť ducha, keď starý človek vidí deti a ich radosť zo života, no zároveň vidí nádej budúcnosti, ktorú ešte len napíšu ľudské príbehy detí, keď vyrastú. Tou treťou tvárou potešenia je, že náš život je súčasťou niečoho oveľa väčšieho, ako sme my sami. Keď náš osobný príbeh je súčasťou veľkého Božieho príbehu, kde všetko má svoj čas a zmysel. Tam aj potešenie z pohľadu na Mesiáša aj meč bolesti Márie majú svoje miesto, v ktorom sa navzájom nevylučujú, ale dopĺňajú.
Pane, daj nám milosť Ducha, aby sme mali účasť na tvojom diele spásy.
Fr. Irenej, OP
