V dejinách Božieho ľudu bol obraz baránka ako zástupnej obety známy. Namiesto Izáka, ktorého bol pripravený obetovať jeho otec Abrahám, zomiera baránok (Gn 22, 13). V Egypte krv zabitého baránka zachránila veriacich pred anjelom smrti (Ex 12, 3-13).
Dnešné evanjelium opisuje začiatok Ježišovho verejného účinkovania a Ján Krstiteľ v ňom vidí „Božieho Baránka, ktorý sníma hriechy sveta“. Písal o ňom aj prorok Izaiáš: „Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom.“ (Iz 53, 7)
Ježiš, Boží baránok, sa od obetných baránkov líši aj tým, že sa dobrovoľne a sám obetoval. „Svoj život dávam za ovce. (…) Nik mi ho neberie, ale ja ho dávam sám od seba. Mám moc ho obetovať a mám moc ho opäť získať.“ (Jn 10, 15-18) Ježiš aj nás učí, že definitívne víťaziť neznamená zničiť nepriateľov, ale premôcť v sebe akékoľvek nepriateľstvo.
Fr. Šimon OP
