Lk 6,20-26
Chudoba, keď si človek nemôže dovoliť základné veci pre život, je zlá vec. Ježiš nikdy takúto chudobu neblahorečí. No sám Ježiš žil životom potulného putujúceho kazateľa a do veľkej miery prijal slobodným rozhodnutím tak materiálnu, ako aj duchovnú chudobu. Pod materiálnou chudobou môžeme rozumieť bdelosť ducha nad tým, ktorú z vecí pre život potrebujem a čo je len výstrelok môjho rozmaru. A pod duchovnou chudobou môžeme pochopiť pokoru a dôveru, keď nie naše vlastné ja diktuje, čo je pravda. Ale máme dôveru, že existuje Pravda s veľkým P, pred ktorou máme úctu a bázeň, ktoré zušľachťujú lásku. Preto chudobným bude patriť Božie kráľovstvo.
Pane, daj nám takúto bdelosť srdca.
Fr. Irenej, OP
