“Vy sa budete modliť takto: Otče.” Otec môže povedať iba dieťa. Ježiš nás povzbudzuje k tom, aby sme sa bez strachu, v najväčšej dôvere dieťaťa obracali k Bohu ako dobrému Otcovi. Sú dve skupiny ľudí, prvá je tá, ktorá sa modlí, a druhá to nerobí. A je iba jeden stupeň modlitby, ten, kto sa modlí, má o tom povedať iným. Žiadne iné delenie nie je až také dôležité.
Apoštoli prosia Ježiša, aby ich naučil modliť sa. Ježiš ich neučí básničku, ktorú majú opakovať niekoľkokrát denne, ale im odovzdáva skúsenosť Otcovej lásky. Celý Ježišov život bol modlitbou. Prvé slová dvanásťročného Ježiša svojim rodičom: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2, 49) Posledné Ježišove slová na kríži: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ (Lk 23, 46) Ježišov postoj k Otcovi sa nezmenil: „Nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.“ (Jn 8, 28)
V modlitbe srdca podľa starca Serafima z hory Athos je aj takýto rozhovor: „Otec Serafim bol stále zdržanlivejší. Cítil, že mladý muž robí pokroky v rozjímaní a modlitbe. Viackrát videl, ako mu tvár zalievajú slzy, keď sa modlil za ľudí v ich ťažkostiach: “Môj Bože, čo bude s hriešnikmi? …” Jedného dňa k nemu ten mládenec prišiel a opýtal sa ho: “Otče, prečo nič nepoviete o Ježišovi? Ako sa on modlil a rozjímal. Veď liturgia a kázne o ňom stále hovoria. V modlitbe často vyslovujeme jeho meno. Prečo ho nikdy nespomeniete?” Otec Serafim ostal zarazený, ako by mladý muž chcel od neho niečo nevhodné, ako by ho žiadal zveriť svoje najvnútornejšie tajomstvo. “Tomu ťa môže naučiť len Duch Svätý.” (Lk 10, 22) Musíš sa stať synom, ak sa chceš modliť ako Syn. Musíš prežívať rovnakú dôvernosť s tým, koho nazýva svojím a naším Otcom, ako ju prežíva on. To je však dielo Ducha Svätého. Ten ti pripomenie všetko, čo povedal Ježiš. Evanjelium bude v tebe živé a on ťa naučí, ako sa máš modliť.“
Pane, nauč ma modliť sa.
Fr. Šimon OP
