Lk 1, 26-38
Dnešná slávnosť je o svätosti Márie. Nielen o tom jej „áno“, ktoré povedala Bohu. Ale o každej reakcii a skutku, ktoré poukazujú na jej svätosť. Odkedy ju evanjeliá predstavujú, Mária je diskrétne, no intímne spojená s Bohom. Cirkev pri hľadaní koreňov jej svätosti ide ďalej než len k súhlasu s jej povolaním stať sa matkou. Slávi aj jej sväté narodenie. Ba ide ešte hlbšie do dejín jej príbehu, keď slávi svätosť jej počatia. My veríme, že Boh si ju pripravil pre jedinečnú úlohu a uchránil ju hriechu. Aby tá, z ktorej si večný Syn Otca vezme svoje telo, bola od svojho počatia naladená na Boha. V Advente slávime rorátne omše ešte za tmy, keď vychádza ranná hviezda, ktorá odráža svetlo slnka, hoci ono ešte ani nevyšlo. Až postupne prichádza svetlo, ktoré ju celú zahalí. Aj Mária ako Hviezda ranná ešte v tme dejín, keď celý svet očakáva Slnko vychádzajúce z výsosti, ona svojou svätosťou – životom podľa pravdy a lásky – žiari v temnotách ako predzvesť žiary svojho Syna.
Pane, nauč nás pripodobniť sa Hviezde rannej.
Fr. Damián, OP
