Meno má od prvých stránok Písma dôležitú úlohu. Adam dáva mená všetkému stvoreniu. No nenašiel nikoho seberovného, kto by bol blízky jeho srdcu, až kým Boh nestvoril Evu, matku všetkých žijúcich. Meno je stelesnením nádeje a poslania spojeného so životom človeka. V dnešnom evanjeliu počujeme, ako narážajú na seba dve tradície. Jedna, ktorá chce dať meno po otcovi – „chceli mu dať meno Zachariáš“ –, aby sa zachovalo rodinné meno. A druhá, ktorá chce ukázať, že v tomto dieťati sa začína niečo nové, čo začal konať Boh – „bude sa volať Ján“ –, aby sa zviditeľnilo Božie konanie. Meno Ján pochádza z hebrejčiny a znamená – Boh je milostivý. Takto Alžbeta a Zachariáš pozerajú na svoje dieťa ako na prejav Božej milosti a Ján vo svojom živote dorástol do svojho poslania, ako Božia milosť v ňom a skrze neho pre druhých prichádza a pôsobí pre spásu a požehnanie.
Pane, daj, aby sa aj v našich životoch odohrávalo dielo milosti.
Fr. Irenej, OP
