Dnešný príbeh vyčistenia chrámu v mnohých ľuďoch vyvoláva rôzne reakcie. V niektorých je Ježiš s bičom v ruke obraz revolucionára, ktorý ospravedlňuje použitie násilia pre zmenu súčasných pomerov. Pre iných je to šokujúci obraz nezvládnutej chvíle, ktorý narúša víziu Ježiša ako pacifistu, ktorému je akékoľvek násilie cudzie. Vieme však, že Ježiš nebol ani revolucionár ako Šimon Bar Kochba, ktorý o necelé storočie po Ježišovi viedol povstanie Židov proti Rimanom. A nebol ani pacifista v modernom slova zmysle podobne ako Mahátmá Gándhí. Ježiš používa slová alebo skutky násilia vo vzťahu k pokušeniu (Mt 18,8-9), alebo k hriechu podobne ako v dnešnom evanjeliu. Prečo? Lebo hriech je to jediné, čo nás oddeľuje od Boha, a naše sklony k nemu sa nedajú premôcť ani revolúciou, ani pacifizmom, no napriek tomu ráznym odhodlaním aj za cenu osobných obetí. Preto nám druhé čítanie hovorí o Kristovom kríži a prvé o Desatore.
Pane, uč nás odmietať zlo a voliť si dobro.
Fr. Irenej, OP
