Lk 9,7-9
V minulosti sa mnohí vodcovia určite obávali zbraní a moci iných. No často sa obávali aj veľmi zvláštnej zbrane – atramentu –, pretože napísané slovo dokázalo šíriť myšlienky, ktoré vedeli podkopať nejednu moc. Určitú zvedavosť, ale aj obavy môžeme sledovať u Herodesa v dnešnom evanjeliu, keď sa pýta: „Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?“ Králi a proroci to v dejinách nemali ľahké. Pretože moc má silu korumpovať a obohacovať sa. A to proroci vyčítali tak kráľom, ako aj obyčajným ľuďom, že nezachovávajú Božie prikázanie, ale hľadajú pozemský prospech. No v dejinách nemáme len negatívne príklady kráľov. Písmo neustále vyzdvihuje príklad kráľa Dávida, ktorý bol aj kráľom, aj prorokom. Dávid sa nesnažil pred Bohom skrývať. Tancoval pred archou, keď ju prinášali do Jeruzalema. Chcel postaviť chrám ako Boží dom, na ktorý by videl zo svojho vlastného domu, kráľovského paláca, aby v Božom spoločenstve hľadal a zveľaďoval tak dobro ľudu, ktorý mu bol zverený, ako aj svoje osobné šťastie.
Bože, pomáhaj nám stávať sa prorokmi našej doby.
Fr. Irenej, OP
