Lk 7, 11-17
Deň sa schyľuje. Neznámy pocestný prichádza k mestskej bráne, von z mesta vynášajú mŕtveho. Cesta Života sa skríži s cestou smrti. Ježiš sám preberá iniciatívu a rozhodne sa konať. Po zosnulom synovi ostáva bezdetná vdova. Jeho útecha je ďaleko silnejšia než útecha všetkých jej blízkych. Dá jej totiž viac než slová. Dotkne sa már s telom zabaleným v plachte, čo je vnímané ako rituálne nečisté. Tri detaily zázraku sú dôležité. Mŕtvy si sadol. Sloveso „sadnúť si“ je v Novom zákone použité už iba raz, keď Peter oživí Tabitu. V Starom zákone po zázrakoch Eliáša a Elizea oživení ostávajú ležať. Potom začal oživený hovoriť, čo je jasný dôkaz návratu života do tela. Starý zákon o slovách oživených mlčí. A nakoniec Ježiš vracia matke dieťa, presne rovnakými slovami ako v Eliášovom príbehu. Lukáš tak dáva najavo, že čas sa naplnil. Prišiel nový Eliáš a dejiny spásy vrcholia.
Pane, dotkni sa našich már.
Fr. Damián, OP