Mt 10, 17-22
Včera sme slávili narodenie Krista pre náš pozemský život, dnes slávime narodenie jeho priateľa pre život omnoho plnší, pre život večný. To prvé narodenie, Kristovo, bolo skryté, v priestore ukrytom pred zrakmi iných. To druhé sa udialo na mieste, kde sa to len tak hemžilo ľuďmi: za hradbami najrušnejšieho mesta široko ďaleko. Láska vypovedaná v skrytosti sa zrazu rozhlasuje zo striech. Vo svojom narodení sa Kristus zjednotil so Štefanom tým, že sa stáva človekom a berie si na seba jeho prirodzenosť. Vo svojom narodení pre večný život sa zasa Štefan naplno zjednocuje s Kristom, lebo od neho prijíma pozvanie mať účasť na jeho božskom živote. Narodenie Krista je vyjadrením lásky Boha k človeku. Narodenie Štefana pre nebo je odpoveďou lásky človeka voči svojmu Bohu. Je ozvenou, ktorá by nikdy nezaznela, ak by v tomto svete neprehovorilo Slovo. Od svojho plaču v Betleheme až po láskavé slová: „Dnes budeš so mnou v raji.“
Pane, posilňuj nás na našej ceste, aby sme boli odrazom tvojej lásky v tomto svete.
Fr. Damián, OP
