„Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ Nech nás nepomýlia plášte a ratolesti, ktoré Ježišovi stelú na cestu. Spasiteľova osamotenosť uprostred rozvášneného davu je veľká.
Kričiaci zástup popri ceste mu neprináša uspokojenie, ale jeho bolesť zväčšuje. Kričia a spievajú skôr svojej fantázii a predstavám. Aj naše skandovanie, viac alebo menej subtílne, či intelektuálne rafinované, sa strácajú v prázdne, ak sa neoddávame službe Spasiteľovi a nie iba predstavám o ňom.
Lebo sa môže stať, že Ježiš bude osamotený aj v našich srdciach, síce obklopený hlukom teórie, predstáv, predsudkov, hlbokých myšlienok, ale nepochopený v tom najdôležitejšom, v láske, milosrdenstve, pokore, obete.
Fr. Šimon OP
