OtecLk 15, 1-3.11-32

Mladší syn v krajnej núdzi uvažoval: „Koľko sluhov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.“ Uvedomil si, že byť sluhom v dome jeho otca je výsada. Povedal si: „Pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich sluhov.“ Chcel si v živote polepšiť, preto sa rozhodol vrátiť do domu otca aspoň ako sluha.

Starší syn sa nikdy nepostavil proti otcovi, celý život mu verne slúžil. Keď sa vrátil mladší syn, ktorý sa zachoval voči otcovi veľmi zle, otec sa jeho návratu potešil až tak, že vystrojil hostinu. Starší syn sa kvôli tomu nahneval. Otec ho začal prosiť, aby sa nehneval, ale on povedal otcovi: „Už toľko rokov ti slúžim…“

Aké je naše prežívanie viery? Možno aj my dôsledne zachovávame predpisy, ale pritom všetkom sa môžeme cítiť ako sluhovia, nevoľníci. „Musíme chodiť do kostola…“ Byť v dome otca je výsada pre každého obyvateľa. Ježiš nám chce dnes pripomenúť, že v dome jeho Otca sme nikdy neprestali byť deťmi a aby sme si toho boli vedomí.

Fr. Šimon OP

Share This