Panna Mária 2 - akad. maliar Ladislav ZáborskýJežiš odišiel sám na cudzie územie inkognito, nechcel, aby sa o tom vedelo. Ale môže sa svetlo ukryť a nesvietiť? (v. 24; Mk 4, 21; Mt 5, 15; Lk 11, 33) Nič ho neuchránilo pred provokatívnym volaním matky, ktorá bola celá bez seba z dôvodu veľkého utrpenia svojej dcéry. Prežívala svoju bezmocnosť v pomoci svojej dcére. „Len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám“. Ani to, že je ženou vo vysokom postavení, ani že je cudzinka Židmi považovaná za psa, nič ju neodradilo ani nezastavilo v tom, aby sa dostala k Ježišovi. Zaujíma ju jedine zdravie dcéry. Srdce matky, trpí spolu s dieťaťom.

Prekvapivá je odpoveď Ježiša: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám“. Čo tým Ježiš vyjadril? Pre teba je to tvoja dcéra, ale pre mňa sú mojimi deťmi iní. Tvoje naliehanie ukazuje, že aj ty by si sa správala podobne, najprv vlastné deti (Mt 15, 24). Ježišovo srdce je srdce Boha. Boh nie je ani muž ani žena, ale Božia láska je aj otcovská aj materinská. Ježiš odpovedá s materinskou láskou voči svojim deťom, ktorí ho nepoznávajú a neveria mu.

„Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch“. Žena nechce predbehnúť iných, prijíma svoje postavenie v tajomnom pláne Boha. Neodradí ju ani veľké pokorenie, že bola postavená na roveň psov. Je presvedčená, že Ježiš jej môže pomôcť. „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“

Dnes je svetový deň chorých a spomienka na Pannu Máriu Lurdskú. Mária osobne prežila, že Boh „zhliadol na jej poníženosť“ (Lk 1, 46-48). Nech srdce Panny Márie a jej prosby nám dnes pomôžu upriamiť naše oči na svoje poníženie, ktorým môže byť choroba, deti, partner, práca…, kde nás čaká Ježiš a chce pozdvihnúť.

Fr. Šimon OP

Share This