Učiteľka kresťanskej múdrosti
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: koniec 3. stor., Alexandria, Egypt
Smrť: začiatok 4. storočia (asi 18 ročná), Alexandria, Egypt
Sviatok: 25. november
Životopis: Presné historické správy o nej chýbajú. V najstarších gréckych životopisoch sa nazývala Aikatheriné, t.j. stále čistá. Z toho sa odvodzoval starý latinský tvar mena Ecaterina a pravdepodobne aj ruské Jekaterina. Pochádzala z kráľovského rodu, bola neobyčajne krásna, bohatá a vynikala učenosťou. Z pýchy odmietala každého nápadníka s poznámkou, že svoju ruku dá len tomu, ktorý bude od nej vznešenejší, bohatší a múdrejší. Raz sa na púšti stretla s kresťanským pustovníkom, ktorý jej povedal, že nájde primeraného ženícha len vtedy, keď uverí v Ježiša Krista. Daroval jej obrázok Panny Márie s Ježiškom na rukách a dodal, že toho ženícha dostane len za pomoci jeho Matky. Katarína čoskoro na to prijala krst a pokladala sa za Kristovu nevestu. Onedlho sa v Alexandrii rozpútalo kruté prenasledovanie kresťanov a konala sa obeť na počesť pohanských modiel. Novopokrstená kresťanka odmietla obetovať modlám a dokonca sa odhodlala postaviť pred samého cisára Maximina. Svojou výrečnou obranou kresťanstva uviedla do rozpakov cisára. Ten pozval 50 učencov, aby vyvrátili jej vieru. Keď sa všetci pod vplyvom Kataríny stali kresťanmi, cisár ich dal upáliť na hranici v strede mesta. Katarínu cisár podrobil bičovaniu a vrhol ju do väzenia, kde bola 11 dní bez jedla a nápoja. Tu ju posilňoval sám Kristus a uzdravoval jej rany. Keď do väzenia prišla aj cisárova manželka Augusta, Katarína ju i dvesto cisárskych vojakov obrátila na kresťanskú vieru. Rozzúrený vládca ju dal lámať na kolese, ktoré sa však rozpadlo na kúsky a zahubilo mučiteľov. Nakoniec jej dal sťať hlavu. Jej ostatky sa uchovávajú v pravoslávnom kláštore na hore Sinaj. Veľmi skoro ju uctievali vo východnej Cirkvi a od križiackych výprav sa uctieva aj na Západe. V stredoveku patrila po Panne Márii k najuctievanejším sväticiam. Patrí medzi 14 pomocníkov v núdzi.
Pomoc: patrónka železničiarov, univerzity v Paríži, dievčat, panien, študentov a žiakov, filozofov a teológov, univerzít a knižníc, rečníkov, notárov, advokátov, prokurátorov, nemocníc, všetkých povolaní pracujúcich a využívajúcich koleso, nôž a britvu (cez kolárov, mlynárov, sústružníkov, a hrnčiarov po brusičov, kúpeľníkov, cyklistov a povozníkov), kaderníkov, súkenníkov, kníhtlačiarov, obuvníkov, dojčiace ženy, k nájdeniu utopených, pri migréne a bolestiach jazyka, umierajúcich, spolupatrónka dominikánov.
„Telesné radosti sa ľahko zakalia, bolesť a utrpenie ich ničia. Ale duchovné radosti panenskej duše a výsady panenského života vyvierajú z nadpozemských prameňov, ktoré nemôže nič pozemské zakaliť. Láska k Spasiteľovi je ohniskom všetkých želaní, žriedlom všetkých radostí, cieľom všetkého úsilia, posilou vo všetkých prácach a útechou v každom utrpení. “ (sv. František Saleský)
