Sväteniny sú posvätné znaky ustanovené Cirkvou, ktorými sa posväcujú niektoré okolnosti života. Obsahujú modlitbu, ktorú sprevádza znak kríža a iné znaky. Medzi sväteninami majú dôležité miesto požehnania, ktoré sú oslavou Boha a prosbou o jeho dary, ako aj zasvätenia osôb a posvätenie vecí na kult Boha. (KKC, 351) Sväteniny pripravujú ľudí na prijatie hlavného účinku sviatostí a posväcujú rozličné okolnosti života. (SC, 60)
Pohrebné obrady
„Cirkev, ktorá ako matka sviatostne nosila kresťana vo svojom lone počas jeho pozemského putovania, sprevádza ho aj na konci jeho cesty, aby ho odovzdala do Otcových rúk.“ (KKC 1683) Cirkevnými obradmi Cirkev vyprosuje zomrelým duchovnú pomoc a vzdáva úctu ich telu ako chrámu Ducha Svätého a súčasne živým prináša útechu nádeje. Cirkev nástojčivo odporúča, aby sa zachovával nábožný zvyk telá zomrelých pochovávať; nezakazuje však kremáciu, ak nebola zvolená z dôvodu odporujúcim kresťanskému učeniu (porov. KKP kán. 1176).
Cirkev prináša za zosnulých veľkonočnú Eucharistiu ako Kristovu obetu, čo najviac pomôže našim zosnulým v očistci. Kresťanský pohreb má mať nádych veľkonočného tajomstva. „Lebo ak sme s Kristom zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní“ (Rim 6, 5).Nahlásenie pohrebného obradu je nutné vykonať osobne na farskom úrade alebo po sv. omši v kostole. K nahláseniu pohrebného obradu je nutné priniesť so sebou List o obhliadke mŕtveho vystavený lekárom. Svätá omša za zosnulého býva v kostole pred pohrebným obradom, ktorý sa koná na miestnom cintoríne. Pohrebná svätá omša je po osobnej dohode s miestnym správcom farnosti.
Požehnávanie osôb
Požehnávanie osôb je hlboko zakorenené v kresťanskej tradícii. Veriaci ním od nepamäti prosia Boha o pomoc a ochranu pred zlom ale tiež ním vyjadrujú svoju vďačnosť a dôveru v Prozreteľnosť.
Obrad požehnania osôb je uspôsobený k požehnaniu:
matky pred pôrodom a po pôrode, detí pred svätým prijímaním a detí v ťažkej chorobe, snúbencov, starších ľudí a ľudí zápasiacich s chorobou, k požehnaniu jubilujúcich manželov, požehnaniu rodín, pútnikov chystajúcich sa na púť a vracajúcich sa z púte.
O požehnanie je vhodné požiadať pred a po sv. omši, prípadne si ho včas dohodnúť s kňazom osobne, alebo telefonicky.
Požehnávanie príbytkov
Požehnávanie príbytkov je v kresťanskej tradícii spojené prevažne s vianočným obdobím. Je ale vhodné o požehnanie príbytku, ale i nebytových priestorov, žiadať počas celého roka. Zvyčajne sa požehnávajú nové a zrekonštruované priestory, ale tiež priestory v ktorých došlo k tragédiám a priestory, ktoré majú slúžiť verejnosti. Požehnanie príbytkov je nutné dohodnúť vopred na farskom úrade či už osobne, alebo telefonicky.
Požehnávanie predmetov
Požehnávanie predmetov je zakorenené hlboko v kresťanskej tradícii. Katolícky obrad požehnania je uspôsobený k požehnaniu: kríža, liturgického rúcha, ruženca, obrazov a sôch svätých, zvona, hudobného nástroja slúžiaceho k sakrálnym účelom, liturgických nádob, krížovej cesty….ale tiež k požehnaniu úžitkových predmetov, predovšetkým dopravných prostriedkov. Požehnaním predmetu prosíme Boha, aby chránil osobu, ktorá tento predmet bude používať. Požehnanie malých predmetov je možné dohodnúť a vykonať pred a po sv. omši. Požehnanie vozidiel a veľkých predmetov je vhodné včas vopred dohodnúť s kňazom na farskom úrade.