Po uzdravení chorého, o ktorom sme čítali včera, sa Ježiš dostal do ostrého sporu so Židmi. Oni vedia, že ho treba zabiť. Dôvod? Porušuje to, čo je pre nich najposvätnejšie. V sobotu uzdravil chorého. „Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom.“ Od piatej po desiatu kapitolu, evanjelista Ján rieši význam židovských sviatkov, v tomto prípade soboty.
Aký význam v živote viery majú sviatky, nedeľa? Ježiš pripomína, že cieľom slávenia sviatkov je dovoliť konať Bohu. Sviatky sú darom, aby sme dokázali toto Božie konanie rozpoznať v sebe a okolo seba. Ježiš, ktorý je pre nás vzorom, bol celý život skoncentrovaný na Otcovi. Nehľadal svoju, ale Otcovu slávu. Ježiš je Boží Syn, Otec mu dal všetku moc nad životom i smrťou. Mohol sa správať ako ten, ktorý vie. Ale Ježiš hovorí: „Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“
My? Zvyčajne aj vo vznešených dielach hľadáme vlastnú chválu, uznanie, čo si o nás pomyslia ľudia, čo povedia… A preto neodkrývame Ježiša, ani moc jeho slova. Možno máme o ňom mnoho informácií, ale práve to môže byť najväčšou prekážkou. Šavol, neskorší apoštol Pavol, pred obrátením bol taký horlivý a aktívny, že zabíjal pre Boha. Nacistickí vojaci mali na opaskoch nápis: „Gott mit uns“, Boh s nami. Boli presvedčení o svojom dobre.
Ježiš nás pozýva do školy vedomej pasivity. Prečo? Aby mohol byť On v našom živote aktívny. Ak do tejto školy nastúpime, spoznáme, že nikdy predtým náš život nebol plodnejší.
Fr. Šimon OP
