Jn 14, 1-6
Ak nás dnes Cirkev pozýva modliť sa za zosnulých, tak nám tým zároveň chce pripomenúť jednotu medzi nami a tými, ktorí nás predišli pri odchode z tohto sveta, o ktorých môžeme analogicky s Adamom povedať: „Sú kosť z našich kostí a telo z nášho tela.“ My pomáhame tým, ktorí nás predišli, aby zasa generácie po nás pomohli nám. To je tajomstvo, ktoré vyjadrujeme aj v našom Kréde, keď vyznávame „spoločenstvo svätých“, teda jednotu medzi tými, ktorí sú zaštepení do Krista. A tieto naše modlitby a obety za zosnulých nie sú mágiou ani handlovaním s večným životom, kupovaním si spásy. Sú úkonom lásky pre tých, čo si už nemôžu pomôcť, napodobením Kristovho úkonu lásky za nás. Svätý Ján Zlatoústy nás povzbudzuje práve v tomto duchu: „Pomáhajme im teda a slávme ich pamiatku. Veď ak Jóbových synov očisťovala otcova obeta, prečo pochybuješ, že naše obety za tých, čo zomreli, im prinesú nejakú útechu? Nezdráhajme sa pomáhať tým, čo zomreli, a obetovať za nich modlitby.“
Pane, daj našim zosnulým večný život v plnosti.
Fr. Damián, OP
