Symbolická krajina a trojičný vrch - akad. maliar Ladislav Záborský„V tých dňoch zasa bol pri ňom veľký zástup.“ V akých dňoch? V Evanjeliu je to opísanie času, bez času. Kde je vždy prítomný Boh a zaručuje čosi trvalé. V ohraničení ľudského života, ktoré je spojené so životom Boha.

Čas sa nechápe ako tečúca rieka z neznáma do neznáma alebo vracajúca sa v nekonečnom kolobehu. Symbolom biblického času je napríklad zrno, z ktorého vyrastie strom a množstvo plodov na ňom. Je vylúčená náhoda aj osudovosť. Nie človek, ale Boh určuje čas zrodenia i smrti. Za každým konaním človeka a prírody je Božia vernosť. Pekne to vyjadruje kniha Kazateľ: „Všetko má svoj čas a svoju dobu každé úsilie pod nebom.“ (Kaz. 3, 1)

V dnešnom úryvku Evanjelia je Ježiš obklopený zástupom poslucháčov. On je iniciatívny, praktický a konkrétny. Ježišovho srdca sa dotýka, keď pozoruje ľudí, ktorí mu niekoľko dní venujú svoj čas a nezaoberajú sa tým, čo budú jesť. „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“ To sú rodičovské starosti, vlastné otcovi, matke a nie učiteľovi či vodcovi.

Každá aktivita človeka má špecifický okamih, vyhradený čas. Hľadajme hlbší význam udalostí, ktorých sme súčasťou. Rozpoznáme zmysluplné chvíle aj v situáciách, ktoré sme predtým prežívali ako beznádejné. Stanú sa chvíľami, za ktoré by sme vymenili všetko bohatstvo sveta. Ježiš je aj dnes dojatý, ak má verných poslucháčov: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.“ (Lk 21, 33)

Fr. Šimon OP

Share This