Každý sa narodí do svojho prostredia a má pocit, že veci, ktoré nás obklopujú, tu boli stále a že je dobré, keď tak aj zostanú. Preto nás často neruší, keď je niekto bohatý a iný chudobný, keď niekto hoduje a iný je chorľavý a hladný, podobne ako boháč a Lazár z dnešného evanjelia. Ba ide to až tak ďaleko, že nám zovšednie dokonca aj život viery. V podobenstve hovorí Abrahám: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.“ A boháč odpovedá, že na tých sú už jeho príbuzní zvyknutí, ale keby niekto vstal z mŕtvych, to by robili pokánie. Nečakajme na to, kým iní vstanú z mŕtvych, aby nás prebrali z našich „driemot“ všednosti. Túžme v Duchu vstávať z mŕtvych s Kristom a on nám dá silu premieňať náš vnútorný i vonkajší svet a robiť ho lepším.
Pane, posilňuj nás nevšednými okamihmi svojej milosti.
Fr. Irenej, OP
