Ako hľadeli na malomocného veriaci Židia? Mŕtvonarodený plod, chodiaca kostra, vyvrheľ spoločnosti. Jednoznačne hriešny, a preto Bohom potrestaný. Uzdravenie takého človeka bolo doslova zmŕtvychvstaním. „Prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.““ Veľkosť tohto malomocného spočíva v tom, že sám Ježiša hľadal, pokľakol pred ním a vyznal vieru v neho. Skutočne veľkým sa človek stane vtedy, ak vo viere pokľakne pred Ježišom.
Králi, prezidenti prejavujú svoju moc, keď udelia niekomu milosť, väzňa prepustia na slobodu. Boh najviac prejavuje svoju všemohúcu moc vtedy, keď sa zmilúva a odpúšťa. Ježiš pri pohľade na malomocného, jeho postoj a vieru, bol hlboko dotknutý a začal konať spôsobom, ktorý voláme milosrdenstvo. „Zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!““
Správanie Ježiša je šokujúce. Je v ostrom spore s myslením zákonodarcov, židovský zákon zakazoval dotyk s malomocným! Zmyslom týchto predpisov bolo chrániť zdravie duše i tela. Aby sa zdraví od chorých nenakazili. Ježiš však hovorí, že lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“ (Lk 5, 32) Aj kresťanský život má byť cestou k tým, ktorí opustili Ježiša, nespoznali ho, sú duchovne alebo telesne mŕtvi. „Nikomu nič nehovor.“ Nemáme pri tom používať slová, iba v nevyhnutých prípadoch. Život, postoje majú hovoriť za nás. „Im na svedectvo.“
Poznávajme svoju veľkosť a budeme svedkami Božej moci.
Fr. Šimon OP
