V živote viery je dôležitá pamäť, ktorá má existenciálne dôsledky. Zabudnúť na Boha, na jeho dobrodenia, znamenalo pre Izraelitu vrátiť sa do Egypta. Nejde o návrat v zmysle geografickom, politickom alebo duchovnom. Ale o to, že je možné žiť v zasľúbenej zemi a v skutočnosti byť otrokom. Platí to aj o nás, je možné byť kresťanom a nevedieť, čo z toho vyplýva, žiť v otroctve, nenaplnení.
Jánovo evanjelium bolo napísané okolo roku sto po Kristovi. Ján píše o tom, aký význam majú slová a skutky Ježiša. „Jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu.“ Mohutný Jeruzalemský chrám už bol zničený a kresťania sa rozmáhali. Evanjelista Ján umiestňuje udalosť vyčistenia chrámu na začiatok verejného účinkovania. Na rozdiel od neho, ostatní evanjelisti túto udalosť uvádzajú počas záverečného pobytu v Jeruzaleme pred ukrižovaním. Jánovo evanjelium od začiatku počíta s odmietnutím Ježiša, ktorý sa pokúša pôsobiť v centre vtedajšej nábožensko-politickej moci, ktorú predstavuje chrám. Vodcovia izraelského ľudu však v Ježiša nie sú ochotní uveriť. Na konci evanjelia urobia osudové rozhodnutie. Výsledkom však je, že pričom ich chrám bude zbúraný, chrám Ježišovho tela bol po troch dňoch opäť postavený.
Svätý Gegor Veľký, pápež (540-604), hovorí o prístupe k Božiemu slovu: „Kto nechápe význam slov svätého Písma pomocou jasných znakov, má zastreté oči. Kto však začína chápať, ten už bez závoja na očiach rozpoznáva zázraky Božieho zákona. K čomu teda prirovnám slovo svätého Písma, ak nie ku kameňu, v ktorom je ukrytý oheň? Kremeň v ruke ostáva chladný, ak ním udierame o železo, zaiskrí. Ten istý kameň, predtým v ruke chladný, teraz vysiela oheň. Tak isto, presne tak isto sa deje so slovami svätého Písma. Litery slova samy osebe sú mŕtve, chladné. Ale ak v inšpirácii Ducha svätého začneme čítať, roznieti takú iskru, že duša sa rozhorí.“
Aj svätý Pavol nám pripomína: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy.“ (1 Kor 3, 16-17)
Fr. Šimon OP
