Lk 10, 21-24
V tejto pasáži evanjelia nachádzame jedno z najsilnejších kristologických tvrdení evanjelistu Lukáša. Syn a Otec majú medzi sebou jedinečný vzťah. V Kristovi totiž prebýva aj Otcova plná moc aj zjavenie poznania Otca. Nám, stvoreným bytostiam, by Otec nemohol odovzdať všetko. Žiadne stvorenie totiž nemôže obsiahnuť Božiu prirodzenosť. Ale od večnosti splodený Syn je Otcovi rovný vo všetkom, a preto mu Otec všetko odovzdať mohol. A do tohto svojho spoločenstva Otec a Syn pozývajú aj každého z nás. Lebo Otec po ničom netúži viac, než aby všetci spoznali Syna. A Syn zasa netúži po ničom viac, než aby všetci spoznali Otca. Lebo nielen Syn zjavuje Otca, komu chce, ale platí to aj opačne. Veď si spomeňte na Ježišove slová: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.“
Pane, daj nám účasť na svojom vzťahu s Otcom.
Fr. Damián, OP
