Spoluzakladateľka albertínok
Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 5. august 1878, Pizuny, Poľsko
Smrť: 23. september 1940 (62 ročná), Krakov, Poľsko
Beatifikácia: 6. júna 1997, sv. Ján Pavol II.
Sviatok: 23. september
Životopis: Od detstva prejavovala vrúcnu oddanosť Božej Matke. Ešte nemala ani pätnásť rokov, keď jej zomrela matka, a otec sa čoskoro na to znovu oženil. Bernardína hľadala útechu v modlitbe a pripájala skutky umŕtvovania. V júni v roku 1896 sa stretla s bratom Albertom Chmielowským a na ôsmy deň po svojich osemnástich narodeninách vstúpila k albertínkam. Bolo potrebné konať viacej namáhavej práce pre telesne postihnutých a hneď v počiatku jej bola pridelená práca hlavnej kuchárky. Kvôli tomu bolo menej času na modlitbu a pre Bernardínu to bolo zdrojom pochybností, či sa rozhodla správne. Pretrvávajúcu ctižiadostivosť dopĺňal vnútorný nepokoj do tej doby, kým neobjavila posilňujúcu radosť z odovzdanosti v službe Bohu a blížnym. Pre každodenné práce čerpala silu z Kristovej prítomnosti v Eucharistii a kedykoľvek bolo možné, utekala na adoráciu. Po skončení noviciátu bola vymenovaná za predstavenú komunity a 7. apríla 1902 bola ustanovená za generálnu predstavenú kongregácie (na tejto pozícii zostala až do svojej smrti), ktorú formovala v duchu sv. Františka. Išlo jej viac o kvalitu sestier, než o ich množstvo. Bernardína sa ukázala ako veľmi dobrá organizátorka s charizmou realizovať františkánsku ideu pri formácii mladých sestier a práci s chudobnými dievčatami. Vyznačovala sa mimoriadnou láskou k Eucharistii a neobyčajne dobrým srdcom.
Pomoc: centier a služieb starostlivosti o chudobných;
„Jedine Boh, Boh navždy, Boh naveky – to je môj život!“ (bl. Bernardína Jablonská)
