Lk 14,1.7-14
V dnešnom prvom čítaní rezonuje oslava človeka, ktorý je tichý. A aj Ježiš blahoslaví tichých, ktorí sa stanú dedičmi zeme. O akej tichosti to Písmo hovorí? Protikladom tichosti je hluk. No nie hluk diskotéky alebo nejakého koncertu pod oknami. Hluk, ktorý ohlušuje naše vnútro. Hluk krivdy, ktorá v nás kričí a nechce stíchnuť. Hluk odplaty až pomsty, ktorý sa nevie upokojiť. Hluk hnevu, ktorý si neustále nájde dôvod na nespokojnosť. Hluk pýchy, ktorá túži po pozornosti a po prvých stoliciach na hostinách, podobne ako v dnešnom evanjeliu. A hluk pádu, ak sa ambície pýchy nenaplnia. „Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil. Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne. “(Ž 131,2) Nájdime svoje miesto pred Bohom a on utíši naše srdce, pretože on tichým zjavuje svoje tajomstvá.
Bože, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.
Fr. Irenej, OP
