Relikvia ex ossibus (z kostí)
Narodenie: 6. júl 1886, Frýdlant nad Ostravicí (Morava), Česká republika;
Smrť: 23. marec 1959 (73 ročný), Leopoldov, Slovensko;
Beatifikácia: 4. november 2001, sv. Jána Pavol II.;
Sviatok: 25. august
Životopis: Dominik sa narodil v rímskokatolíckej rodine ako najmladší zo siedmich detí. V mladosti navštevoval obecnú školu vo Frýdlante a po jej ukončení začal dochádzať do nižšieho gymnázia v Místku. V školskom roku 1902/1903 začal 6. ročník gymnázia v juvenáte redemptoristov v Červenke. Do noviciátu redemptoristov vstúpil v roku 1903 a sľuby zložil 25. 8. 1904. Po noviciáte pokračoval vo filozofických a teologických štúdiách v seminári redemptoristov v Obořišti. Za kňaza bol vysvätený 17. 7. 1910 kardinálom Skrbenským. V rokoch 1911 – 1918 pôsobil na Svatej Hore, v Prahe a v Plzni. V tom čase sa venoval utečencom z Chorvátska, Slovinska, tiež Rusínom a zraneným vojakom. V marci 1919 bol vybraný pre prácu s gréckokatolíkmi. Páter Dominik prijal meno Metod a prestúpil k byzantskému rítu. Od toho času pracoval v Ľvove, Ivanofrankovsku a znova v Prahe. V decembri 1921 prišiel do Stropkova, kde sa roku 1924 stal predstaveným kláštora. Roku 1931 bol založený nový kláštor redemptoristov byzantského obradu v Michalovciach, P. Metod sa stáva jeho predstaveným. V decembri 1945 bola zriadená nová viceprovincia redemptoristov byzantského obradu a P. Metod sa stal jej prvým viceprovinciálom. Veľkú úctu prejavoval Matke Božej a počas svojej misijnej činnosti rozširoval Ružencové bratstvo a úctu k Matke ustavičnej pomoci. V rokoch 1946 – 1948 narážal vo svojej činnosti na rastúci odpor komunistickej moci. V roku 1950 bol internovaný v kláštore v Podolínci. Na základe vykonštruovanej historky o pokuse o útek do zahraničia na falošný pas bol P. Metod odsúdený na 12 rokov väzenia (1952). Väznený bol v Ilave, v Mírove, v Brne a v r. 1958 bol preložený do Leopoldova. Výpovede spoluväzňov svedčia, že pre ochranu svojich spolubratov bol ochotný si pripísať každú vinu a zodpovednosť, plniac si verne svoju službu. Na Vianoce roku 1958 bol odsúdený na korekciu (betónová samotka) za to, že si spieval nábožnú vianočnú koledu. V korekcii dostal zápal pľúc, opakovane mu bola odmietnutá lekárska pomoc. Na následky korekcie zomrel 23. 3. 1959. Pred smrťou všetkým odpustil. Roku 1990 bol P. Trčka súdne rehabilitovaný.
„Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ (Flp 4, 13)