Deti v dobe Ježiša nepožívali v spoločnosti veľkú vážnosť. Preto keď berie do stredu jedno z detí a hovorí svojim učeníkom, že ak nebudú ako deti, nevojdú do nebeského kráľovstva. Pre učeníkov to bola asi veľká lekcia pokory, pretože Ježiš poukázal na schopnosť detí učiť sa, odpúšťať, prijímať niekoho väčšieho, ako sú ony, a dôverovať mu, prijímať lásku a vedieť ju opätovať. To je postoj učeníka voči Ježišovi, postoj človeka voči Bohu – to je znakom Božích detí. No Ježiš si deti neidealizuje. Vie, že deti vedia byť až príliš rozmarné, prostoreké a niekedy až záludné. Túto detinskosť dnes kritizuje. Snahu detí neustále sa iba hrať a unikať z reality. Prispôsobovať si všetko vo svete podľa vlastných kritérií a chúťok. Je dobré neprispôsobovať si Boha na náš obraz, ale stávať sa na Boží obraz.
Pane, pomáhaj nám neustále objavovať dôstojnosť povolania Božích detí.
Fr. Irenej, OP
