„Ak niet Boha, všetko je dovolené.“ Študent Raskoľnikov v Dostojevského (1821-1881) románe Zločin a trest si toto tvrdenie chce prakticky vyskúšať. Zavraždí dve ženy. Zločin mal naplánovaný a premyslený. Polícia nemala proti nemu dôkazy. Vrah postupne vo svojom vnútri poznáva, že spáchaním zločinu v skutočnosti zabil seba. V svojom nešťastí stretol šťastie svojho života, Soňu, ktorá sa stala sa jeho záchranou. Priznal svoj zločin, odpykal trest a začal život nového človeka.
Ježiš nám túto skutočnosť dnes trikrát pripomína, že hriech človeka zabíja. „Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“ Nie je samozrejme ani ľahké priznať si, že hriech človeka zabíja. Zvyčajne hriech bagatelizujeme, tvrdením, všetci sme hriešni, nič som neukradol, nikoho nezabil… Apoštol Jakub dodáva: „Kto teda vie dobre robiť, a nerobí, má hriech.“ (Jak 4, 17)
Svätý Augustín (354-430) hovorí: „Byť bez hriechu človek nedokáže nijakým spôsobom, keď sa s hriechom narodil. Ak uverí v Ježiša, nezostane mŕtvy vo svojom hriechu.“ … „Lebo nevera nespočíva v tom, že človek hreší, ale v tom, že v hriechu umiera.“
Menom svätý Dismas tradícia pokrstila zločinca ukrižovaného vedľa Ježiša. Je patrónom dobrej smrti. Prečo ho jeho hriechy nezabili? Lebo rozpoznal Kráľa v Ježišovi visiacom vedľa seba: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Ježiš mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23,42)
Fr. Šimon OP
