Už od Abraháma, ktorý prijal Božích poslov, a tí mu zvestovali, že neplodná Sára do roka porodí dieťa, sa v celej Biblii vysoko cení pohostinnosť. Abrahám i Alžbeta prijímajú návštevu a tým prijímajú aj Boha. Ako hovorí aj slovenská múdrosť: Hosť do domu, Boh do domu. Kultúra prijatia a pohostinnosti nie je samozrejmosťou. Predpokladá, že ten, kto prichádza, môže byť obohatením. Teda vidieť dobro v druhom. A zároveň predpokladá, že v nás je niečo neúplné, čo sa môže naplniť v stretnutí s druhým, tak s Bohom, ako aj s človekom. Vedieť prijať svoju neúplnosť nie ako kríž, ale ako miesto spojenia a očakávania naplnenia je druhým veľkým darom pohostinnosti.
Pane, daj, aby sme raz v tvojom dome boli vítanou návštevou.
Fr. Irenej, OP
